Nádej

*2*

,,Dnes som tu znova, láska. Ráno keď som tak ležal v posteli po prebudení, spomenul som si keď sme sa vedľa seba prebrali po prvýkrát. Pamätáš si na to?" nežne jej hladil vlasy, ktoré boli rozprestreté na bielom vankúši.

Áno, pamätám si na to. Bolo to krásne. Prišiel si pod moje okno keď už naši spali a vyliezol si ku mne do izby. Bola to krásna noc aj keď som pri tebe iba ležala. Čo by som teraz za to dala aby som mohla byť s tebou doma. Ibaže ma niečo nechce pustiť. Vnímam ťa, ale asi nie stále. Lenže nejde to...

,,Už si tu hrozne dlho a nič sa nezmenilo. Túžim ťa mať doma. Neviem ani či ma vnímaš alebo nie, no ja tu neprestanem chodiť. Všetci to vzdali, no ja to nevzdám!" vyhlásil s presvedčenim. Jeho láska ho držala nad vodou, aby to všetko zvládol.