Nádej

*9*

Spomínam si na deň, keď som ťa uvidela prvýkrát. Vyškieral si sa na našu spolužiačku, hádzal si na ňu oči, ako sa hovorí. Vtedy som si povedala, že byť s tebou, radšej si z ruky odrežem.
A o mesiac si ma tak opantal, že som ani nevedela čia som. Tvoje oči ma úplne dostali. A tie jamky v tvojich lícach. Tak rada by som ich teraz videla. Neviem čo mám ešte urobiť, aby som sa prebrala. Neviem...

,,Keď si spomeniem na deň, keď som ťa prvýkrát pobozkal," zamyslel sa Samusel sediac už hádam aj hodinku pri Simone. ,,Hneď po tom si sa napriahla, že mi jednu strelíš. Už vtedy som vedel, že si ťa musím udržať pri sebe.
Vlietla si do môjho života a poprekrúcala si ho na cimper-camper. A za to ti ďakujem, ty si tá, za ktorú sa oplatí bojovať, tak bojuj aj ty. Bojuj," šeptal jej do vlasov...