Nádej

*10*

Človek by si pomyslel, že čakanie na smrť nebude taká nuda. Keď som si niekedy predstavovala čakanie na smrť, určite som si nepredstavovala ležanie na nemocničnej posteli s otvorenou mysľou a nemohúcnosťou sa prebrať.
Zomriem? Alebo sa preberiem?
Neviem.
Ale jedno viem, túžim ešte žiť, vidieť ako je Samuel šťastný.
Vidieť ako vyrastajú naše deti.
Cítit lásku, šťastie a ukázať mojim rodičom, že som silnejšia ako oni.
Nedokážu ani len veriť, že sa preberiem. Lekár stále hovorí o mojej mozgovej aktivite, no im je to úplne jedno. Zbavia sa ma a budú mať pokoj.
Nie som veľmi krutá?
Možno trochu ale oni ma chcú pripraviť o život a to nedovolím.
Nikdy!