Nádej

*7*

Aký je život po živote? Je tam nejaký život? Budem tam sama ak zomriem? Nechcem tam byť sama. Nemôžem zomrieť, ešte musím ukázať Samovi ako ho milujem. Až teraz si uvedomujem, že som neprikladala takú váhu slovám lásky a uistenia. On jediný je moja istota a teraz strácam aj tú. On jediny ma môže zachrániť.

,,Dcérka, asi ma nepočuješ, ale musím ti to povedať."

Mama?

,,Už to nebude dlho trvať. Ešte nejaký čas to vydržíme, ale asi sa už nepreberieš. Asi to bude znieť hrozne, no nemôžeme chcieť aby si sa tak trápila."

Ja sa netrápim, iba sa musím prebrať.

,,Určite to nebude bolieť, keď odpojíme prístroje. Stále je šanca, že sa preberieš a my tomu pevne veríme, naozaj, ale veľmi sa trápiš, nemôže to tak byť."

Odpojiť? Vypnúť prísun môjho ako-takého života? Ja sa netrápim, iba vy sa trápite a zabijete ma. Vaše dieťa a s ním aj moju jedinu lásku. Nemôžete to urobiť. Som vám až taká ľahostajná?
Mama?
Mama?
Ticho...