Elizabeth:
Zobudil ma môj mobil ktorí zvonil. Neochotne som ho zobrala zo stolíka ktorí bol pri posteli a bez toho aby som sa pozrela kto volá tak som zdvihla.
Ja: Nech si kto si, si mŕtvy. (Zavrčala som do mobilu.)
Neznáme: Wow. Niekto nemá dobrú náladu. (Ozvalo sa z druhej strany.)
Ja: Kto si a čo chceš. (Opäť som zavrčala.)
Nemám náladu hneď po ránu a ešte niekto ma musel zobudiť.
Neznáme: To som ja Justin a sorry že som ťa zobudil. (Oh mohla som si myslieť).
Ja: A prečo mi voláš tak skoro ráno? (Povedala som to aj na priek tomu že som nevedela koľko hodín.)
Neznáme: Je pol 2 poobede. (Zasmial sa.)
Ja: Aha a vlastne prečo voláš? Dúfam že to bude niečo dôležité keďže si ma zobudil z krásneho sna.(Zavtipkovala som.)
Neznáme: Oh dúfam že v tom sne som bol aj ja.(Zasmial sa.) Ale nie len som chcel či by sme niekde dnes nezašli.
Ja: Určite si tam nebol. Keby si tam bol tak by to bola nočná mora.(Zasmiala som sa.) Rada pôjdem niekde von.
Neznáme: Ranila si moje city.(Povzdychol si.)
Ja: Obaja vieme že TY nemáš city. (Zasmiala som sa a to TY som zdôraznila.)
Neznáme: Fajn vyhrala si.(Uchechtol sa.) Takže čo tak o štvrtej pri hlavnom parku?
Ja: Fajn platí.
Neznáme: Tak ahoj o štvrtej.
Ja: Okey. Ahoj.
Zrušila som hovor a mobil hodila vedľa seba.
Prečo som vlastne súhlasila? Asi preto že som sa cítila s ním fajn. No nič. Je na čase sa dať dokopy.
Vstala som z mojej teplučkej postele a namierila som si to do mojej kúpeľne. Všetko som zo seba vyzliekla a vliezla pod sprchu. Sprcha bola rýchla tak som si spravila rannú hygienu a v osuške som vošla do izby. Sadla som si ku stolíku kde som mala zrkadlo a tam som si vlasy vysušila a vyžehlila. Jemne som sa namaľovala a postavila som sa pred skriňu. Zo skrine som si vytiahla čierne spodné prádlo ktoré som si hneď obliekla a ďalej hľadela do skrine. Nakoniec som zvolila jednoduché čierne tielko a čierne kraťasy.
Obliekla som si to a zišla dole do kuchyne kde boli chalani.
„Ahote." Pozdravila som.
„Jéé niekto sa nám dobre vyspinkal." Podpichol ma Riley.
„Sklapni." Zamračila som sa na neho a on sa zasmial.
Vošla som do kuchyne kde na stole boli spravené tousty. Tak som si sadla a začala jesť. Keď som sa najedla tak som sa pozrela na hodiny ktoré viseli tu v kuchyni. Bolo pol štvrtej. Čas ísť.
Vyšla som hore do izby kde som si obula tenisky a na oči dala okuliare. Nastriekala som sa voňavkou a do ruky zobrala peňaženku a mobil. Zišla som dole do predsiene kde som zobrala kľúče od auta.
„Idem von neviem kedy sa vrátim." Zakričala som.
„Kam a s kým?" Jasné to by nemohol byť Sam keby sa neozval.
„Áno dám si na seba pozor tak ahojte." Povedala som to naschval.
Rýchlo som vybehla z domu a sadla so môjho auta. Ten park je celkom ďaleko. Keby som išla pešo tak tam prídem asi o piatej.
