Elizabeth:
Cítila som ako ma niekto pohladil po líčku. S okamžitým reflexom dotyčného chytila pod krk. No keď som videla že to je Sam tak som ho hneď pustila.
„Prepáč." Nevinne som sa usmiala a objala ho.
„Stále v pozore." Zasmial sa a tiež ma objal.
„To vieš. Keď som bývala s chalanmi." Zasmiali sme sa."Koľko je vlastne hodín?" Spýtala som sa a Sam sa pozrel na hodinky ktoré mal na ruke.
„1 v noci." Usmial sa.
„Wow to som až tak dlho spala? Vlastne zaspala" Zasmiala som sa." A ako išiel obchod?" Zdvihla som obočie.
„Super peniaze máš na stole v kuchyni." Pobozkal ma na pery.
„2500?" Bozk som mu opätovala.
„Áno."
S chalanmi sa delím na polovicu za to že robia obchody za mňa.
„Ideme si ľahnúť?" Spýtal sa Sam a pri tom mi dával malé bozky na rameno.
„Poďme." Zhasli sme svetlo a zamierili si to hore do mojej izby.
Vyzliekla som sa do spodného prádla a otvorila skriňu. Vytiahla som z nej Samové tričko a obliekla si ho. Sam sa tiež vyzliekol do boxeriek a tak sme zaľahli. Zhasol lampičku a ja som sa uvelebila na jeho hrudi.
„Dobrú." Zašepkal a pobozkal ma na čelo.
„Dobrú." Zamrmlala som a upadla do spánku.
....
Zobudila som sa na slnko ktoré ma pálilo do očí. Zasa som si zabudla zatiahnuť. Pozrela som sa vedľa seba no tam bolo už iba prázdne miesto. Toto sa mi vždy stáva. Zobudím sa sama. Málo kedy je tak že sa zobudím a on je ešte vedľa mňa. No nič. Vstala som z postele a prešla do kúpelne. Vykonala som rannú hygienu a dala si rýchlu sprchu. Po sprche som na seba hodila čierne šortky k tomu biele tielko ktoré som si zakasala do šortiek a na hlavu čierny klobúk a biele boty. Samozrejme som sa nezabudla ľahko nalíčiť a dať na seba voňavku. Zišla som dole do kuchyne kde na stole bol ešte stále kufrík. Ten som odniesla dole do pivnice a vošla naspäť do kuchyne kde som si spravila dve toasty a hneď ich aj jedla. Mobil som si zasunula do vrecka a zobrala z predsiene kľúče od domu, auta a ešte peňaženku.
Vošla som do mojej garáže a sadla do strieborného lamborghini. Vyšla som z garáže a zamierila si to do mesta.
V centre som povymetala všetky obchody a tak to aj vidno pretože už neviem kde mám dávať tašky s vecami. Vošla som ešte do najbližšieho supermaketu a nakúpila všeličo možné. Nekupovala som to mne ale chalanom lebo ako vždy nemajú nič v chladničke. Môžem tam chodiť týždeň vkuse no v chladničke aj tak nebudú mať nič. Nechodím tam veľmi často pretože sa aj bojím žeby ich niekto sledoval a mohol ma odhaliť ako výrobkyňu bomby. Nákup som naložila do auta a mohla som vyraziť k hladným chalanom. Nebola som u nich už tri týždne.
Zastala som pred ich domom a vybrala štyri tašky jedla. Dvere na aute sa mi podarilo zavrieť nohou. Auto som zamkla pomocou úst a mohlo sa ísť. Nie je ľahké niesť štyri tašky, mobil a kľúče od auta naraz. Zastala som pred dverami a chcela som zazvoniť lenže sa mi to nejak nedarilo. Odstúpila som krok od dverí a jemne do nich kopla. Nič nikto nevychádzal. Tak som kopla ešte raz a teraz silnejšie.
„Veď už idem!" Počula som kroky."Ktorý debil nevie zvoniť." Už si ho viem predstaviť ako Riley pretočil očami.
Otvoril dvere a keď ma zbadal tak na jeho tvári sa vyčaril úsmev a okamžite ma drvil vo svojom objatí.
