Elizabeth:
Ležim v pivnici na špinavom a roztrhanom madraci len v tieľku a kraťasoch. Je tu zima a nemám ani deku. Pravú ruku mám zaviazanú reťazou ktorá je dlhá asi dva metre a je zabetónovaná v stene. Som zbitá tak že sa poriadne ani pohnúť neviem. Nejedla som už asi 3 dni a sprchu som naposledy pocítila asi pred týždňom. Neviem presne koľko som už tu ale 3týždne to budú určite. Carter ma takto týra kým nepovolím a nepridám sa k nemu. Ale ako poznám samú seba tak radšej zomriem ako pracovať pre neho. Nikto nebol pri mne už dva dni a myslím že o chvíľku zomriem od smädu a hladu.
Počula som ako sa otvorili dvere od pivnice a dnu zasiahlo svetlo. Oči som si zakryla rukou a snažila sa zaostiť postavu ktorá sa ku mne blížila. Dala som sa do sedu a čakala.
"No ty ale vyzeráš." Zasmial sa nechutne Carter.
Nič som mu na to neodpovedala a ďalej pozerala na neho.
"Niečo som ti priniesol nech mi tu neumrieš." Hodil predomňa bagetu a flašku vody.
"Oh. Aký pozorný." Odfrkla som.
"Stále sa nechceš pridať?"
"Môj názor nezmením." Schmatla som po fľaši vody a poriadne sa napila.
"No mala by si zmeniť názor lebo z tadiaľto sa už nedostaneš. Vlastne aj keby si sa dostala tak nemáš kam ísť. Tak trochu sme s mojou partou podpálili dom tvojich chalanov. A čírou nahodou tam práve všetci boli." Víťazne sa usmial.
"Klameš." Okamžite som prehovorila.
"No myslel som si že mi nebudeš chcieť veriť tak som si to pre istotu nahral."
Vytiahol z vrecka svoj mobil a po chvíli ho otočil ku mne. Na displeji naskočil Samov horiaci dom. Video bolo len pár sekundové.
"Ty chorý bastard za toto ťa zabijem ak sa dostanem z týchto reťazí prisahám že ti hlavu oddelím od tvojho tela holými rukami!" Začala som po ňom vrieskať a trhať reťazou aj cez tú všetku bolesť ktorú som cítila v tele ale aj na srdci.
"Veľa šťastia zlatíčko." Cmukol na mňa a rázom vykročil z pivnice a zostala som opäť sama a v tme.
Hlasito som vykríkla a rozplakala sa.
"To nemôže byť pravda." Zašepkala som.
Lahla som si zasa na ten špinavý madac a plakala až kým som nezaspala.
.........
Zobudila som sa na to ako ma niekto kope do nohy.
"Hej! Hej! Kurva už vstaň!" Náhle som pocítila bolesť v bruchu a začala som kašlať.
"No konečne. To ťa mám kopať do brucha aby si vstala?" Prehovoril Carter.
"Vážne si plakala kvôli nim?" Spýtal za keď si prezrel moju tvár. "Keď nechceš rozprávať tak nemusíš ale potrebujem aby si mi spravila bombu. Hneď teraz."
"Naser si." Bolo jediné čo zo mňa vyšlo.
"Ako chceš."
V momente jeho päsť pristála na mojej sánke a takto to pokračovalo ďalej ako posledné týždne. Po 10minutovom tréningu na mne vytiahol z vrecka injekčnú striekačku a vpichol mi ju do žili. Neviem čo mi to pichá ale som po tom ešte slabšia. Otočil sa na päte a odišiel.
Chytila som sa za brucho pretože som ho mala v jednom ohni tak ako aj celé telo. Začalo sa mi zle dýchať tak som sa snažila posadiť no okamžite ma naplo a ja som začala zvracať krv. No čo by som aj iné zvracala keď som nejedla pár dní.
Už aj pochybujem o tom že za z tadialto niekedy dostanem. Prvé dni som sa snažila ujsť ale tú reťaz mám tak silno zaviazanú okolo zápästia že ho mám určite pomliaždené. Opäť som sa natiahla po vode a vypláchla si ústa. Znova som si ľahla na madrac no tentokrát tvárou k stene.
Prešli už asi 2hodiny a ja pozerám do steny a snažim sa pretrpieť bolesť ktorá mi koluje telom. Už nedokážem pohnúť malíčkom nie to ešte celým telom. Umriem tu. Ja to viem. Kto vie čo robia práve moji rodičia. Či ma vôbec hladali keď som odišla alebo či sa radovali že ma majú z krku. A či vôbec niekedy na mňa myslia tak ako ja na nich. Niekedy som dostávala takú chvíľku že som sa chcela vrátiť a porozprávať sa s nimi ale okamžite som to zavrhla keď som si spomenula ako sa ku mne správali. Chcela by som vedieť ako sa majú a či vôbec ešte žijú.
Prestala som o tom všetkom premýšľať a snažila sa zaspať. No okamžite som otvorila oči keď som počula výstreli. Idú sa pozabíjať navzájom? Aspoň by som mohla v klude umrieť sama. Zrazu všetko stíchlo a počula som len kroky ktoré viedli do pivnice. Dvere na pivnici sa otvorili a ja som videla svetlo ktoré sa odrážalo od steny.
"Eliz?" Ten hlas som poznala ale nevedela som ho nikde priradiť. Chcela som sa aj otočiť ale bolesť v tele mi to nedovolila.
Osoba ktorá stála už za mnou si pomaly čupla a ešte pomalšie ma otočila na chrbát. Zastonala som od bolesti a pozrela sa tej osobe do tváre.
"Panebože Eliz." Prehovoril Justin?
Čo? Už som mŕtva? Keď je človek mŕtvy nemal by cítiť bolesť alebo hej?
Elizabeth, počuješ ma?" Hládkal ma po tvári.
"Už som mŕtva?" Zašepkala som jeho smerom.
"Nie si. Panebože som tak rád že si nažive." Chytil moju hlavu oboma rukami a dal mi pusu na čelo.
"Poď. Odvediem ťa odtiaľto." Chcel ma zobrať na ruky ake okamžite som ho zastavila.
"Reťaz." Znažila som sa pohnúť rukou na ktorej som mala reťaz.
"Vystri ruku a otoč sa." Vytiahol z poza opasku zbraň.
"Nedokážem to." So slzami v očiach som zašepkala.
"Prosím neplač, pomôžem ti. Už ťa tu viac nenechám."
Justin opatrne chytil moju pravú ruku snažil sa mi ju dať nad hlavu.
"Auu." Pocítila som bolesť na pravej strane rebier keď mi vystel ruku nad hlavu.
"Musíš to vydržať."
Snažila som sa pomaly dýchať aby ma to nebolelo a ruku som nechala vystretú. Justin si čupol viac ku mne a snažil sa ma kryť keby sa náhodou odrazila guľka od reťazí.
Dva krát vystrelil a začal mi vymotávať ruku z reťazí.
"No poď." Dal mi jednu ruku pod kolená a druhú pod chrbát.
Zodvihol ma a ja som okamžite sykla bolesťou. "Prepáč." Zašepkal a vydal sa somnou preč z toho hnusneho miesta. Ruky som si pomaly obtočila okolo jeho krku a hlavu položila do záhybu na jeho krku.
Oči som zavrela a nevnímala nič iba jeho vôňu a to že idem konečne preč z tohto prekliateho miesta.
"Je v poriadku?" Prehovoril niekto a my sme zastali.
"Nie celkom."
"Vy ju odneste domov a my zatiaľ zahladíme stopy." Justin sa dal opäť do kroku ale zastavil nás hlas.
"A Justin. Zavolajte doktora."
"Dobre."
Pocítila som chlad na tele ak sme vyšli von z domu. Justin si somnou sadol do auta na zadné sedačky a niekto na miesto šoféra. Auto sa po chvíli naštartovalo a my sme vyrazili neznámo kam. Neviem kam ideme kedže Samov dom je na popol. Justin prehodil cezo mňa deku a ja som upadla do spánku.
Šťastné a veselé sviatky želám😘
