Elizabeth:
Ráno som sa zobudila na krik zdola. Pozrela som sa koľko je hodín a bolo niečo po 12tej poobede. Vstala som z postele a namierila som si to rovno dole za krikom. Na sebe som mala tričko a pod tým iba nohavičky ale to je v pohode pretože chalani sú zvyknutý. Prišla so do obývačky kde po sebe chalani kričali.
„Zlé ráno!" Zdvihla som kus hlas aby ma počuli.
Okamžite stíchli a pozreli sa na mňa.
„Zobudili sme ťa?" Spýtal sa Sam.
„Ale vôbec nie." Ironicky som povedala a mávla rukou.
„Prepáč nechceli sme." Venoval mi ospravedlňujúci pohľad.
„Prečo kričíte?" Prebehla som po nich s očami.
„Ale nič to nie je." Usmial sa Sam.
Chalani boli podozrivo ticho.
„Žiadne také že nič to nie je okamžite mi povedzte že prečo sa hádate!"
„Samovi volal Stone že sa chce stretnúť a máš prísť aj ty." Povedal rýchlo Kylie.
„Nevieš aspoň ráz držať hubu?!" Zhúkol na neho Sam.
„Ty sa ukľudni ." Ukázala som na Sama s prstom. "a to sa preto hádate?" Zdvihla som obočie.
„Chcel to zatajiť a teba z toho vynechať." Zasa prehovoril Kylie.
„Keď nezavrieš tú hubu tak ti ju rozmlá..." Skočila som Samovi do reči.
„Povedala som ti aby si sa schladil. Aha takže takto si to mal ty naplánované." Uchechtla som sa." Urobiť to poza môj chrbát. Si si myslel že by som na to neprišla? Však bývame v jednom dome a len tak záhadne by ste sa všetci vytratili čo? Myslela som si že si rozprávame všetko ale asi som sa zmýlila." Zasa som sa uchechtal." Dám ti teraz taký jeden príklad hej? Predstav si že by som o tomto nevedela ty by si ma nechal samú doma a ty s chalanmi by si išiel tam. Stone by vedel že ma chceš ochrániť a že ma nechávaš doma. Čo ak by sem poslal svojich chlapov a by ma uniesli? Hmm čo by si robil?" Teraz som zvedavá čo povie.
Bol ticho.
„To som si aj myslela. Nerozmýšľaš a hneď konáš a to je dôvod prečo raz skončíš zle." Otočila som sa na päte a išla k schodom.
„Eliz ja.." Stopla som ho. „Nič nehovor. Zbalte si veci a môžete sa vrátiť do vášho domu. Jediný kto tu má gule je Kylie. Keby si niečo potreboval moje číslo máš." Žmurkla som naňho a vyšla do mojej izby.
Vošla som do kúpeľne kde som si dala rýchlu sprchu. V osuške som prišla do izby a na mojej posteli sedel Sam.
„Čo tu chceš?" Zazrela som na neho a prešla k skrini ktorú som otvorila a rozmýšľala čo si oblečiem.
„Prepáč." To sa zmohol len na jedno prepáč? To nemyslí vážne.
„Iba prepáč?" Odfrkla som si. „to si sem vôbec nemusel chodiť." Vytiahla som si zo skrine spodné prádlo a otočila sa na Sama.
„Chcem sa v kľude prezliecť takže mohol by si odísť z mojej izby a taktiež aj domu? Niečo som vám povedala."
„Mohli by sme sa normálne porozprávať?" Pozrel sa mi do očí.
„Ja som si už povedala svoje a myslím že aj ty. Sam neviem čo sa s tebou v poslednom čase robí ale toto nie si ty. Zmenil si sa a takýto Sam sa mi nepáči. Viem že máme problémy, ale to majú všetci. Mali by sme to všetko ukončiť a tváriť sa ako starý známi. Vy budete to čo pred tým keď ste ma spoznali a ja budem to čo som aj teraz pretože obaja vieme že z tohto cesta späť nie je." Smutne som sa usmiala.
