Elizabeth:
Zobudila som sa na to, ako mi niekto prstami prechádza po líčku. Pomaly som sa snažila otvoriť oči čo sa mi po chvíli aj podarilo. V izbe v ktorej som ležala bolo šero takže som usúdila že bude asi noc. Pozrela som sa na osobu ktorá prstami stále prechádzala po mojom líčku. Bol to Sam ktorý sa na mňa smutne usmieval. Snažila som sa pohnúť lenže bolesť v mojom tele ma okamžite zastavila.
"Len lež. Nehýb sa." Zašepkal a stále ma sledoval.
"Je to všetko moja vina. Nemalo to zájsť až tak ďaleko. Nikdy som ťa nemal vtiahnuť do tohto sveta. Je to kurva moja vina!" Začal opäť šepkať no poslednú vetu precedil pomedzi zuby. Keby mohol tak by ju určite zakričal ale vedel, že by ma tým v mojom stave vystrašil.
"Nie je to tvoja vina. Nikoho z vás. Čo sa má stať stane sa, neovplyvníš to." Zachrapčala som.
Sam mi zo stolíka okamžite podal pohár čistej vody a pomohol mi aby som sa napila. Vďačne som sa na neho pozrela a pomaly sa dala do tej istej polohy v ktorej som bola. Nezaobišlo sa to bez bolestí v mojom tele.
"Mal som ti zaobstarať bodyguarda hneď na začiatku ako si sa do toho dostala."
"Okamžite s tým prestaň. Nie je to nikoho vina a prestaň si to dávať za vinu ty, jasné? To že si to budeš dávať za vinu tým nikomu nepomôžeš a hlavne mne nie. A nechcem už vidieť žiadnu ľútosť v tvojích očiach. Ak ma budete chcieť ľutovať tak mi láskavo nelezte na oči."
"Prepáč mi to. Ja len, proste keď ťa vidím v tomto stave nič iné mi nebehá po rozume ako to, že som ťa nevedel lepšie ochrániť a bojím sa že nebudem vedieť ochrániť nikoho."
"Sam, nie si v tom sám. Sme v tom všetci spolu, jasné? Carter to mal vymyslené od bodky do bodky. Keby ma nedostal teraz tak by ma dostal pozdejšie a možno by to dopadlo aj horšie. A ja som vám veľmi vďačná že ste ma odtiaľ dostali. Za toto vám budem vďačná celý život."
.....
Je večer pól šiestej a ja nič iné nerobím len ležím v posteli a pozerám do stropu. Chalani sa tu striedajú a kontrolujú ma. No okrem Justina, ten pri mne nebol ani raz.
Nakoniec mi vysvetlili ako to bolo s tým horiacim domom. Nejaký chalan od Cartera sa nadomnou zľutoval a tak našiel Sama a povedal mu že Carter sa chystá podpáliť jeho dom. Tak si chalani povedali že to spravia tak aby uveril že naozaj sú v dome. Chalani presne vedeli že kedy sa na to chystá a že ich sleduje. A tak vošli do domu a vyšli zadným vchodom. A bum. Samov dom bol v plameňoch. Nakoniec im chalan povedal že kde ma nájdu a on sa vytratil. Ani chalani nevedia kam išiel.
No a práve sa nachádzame v ich novom dome ktorý už mali kúpený pred 2 týždňami. Je to pravdepodobne obrovská vila keďže chalani sú 9ti a ja tu mám taktiež svoju vlastnú izbu. Dom som nevidela z von ani z dnu keďže musím ležať v posteli a jedine kde som sa dostala bola moja kúpeľňa aj to s pomocou dákeho chalana.
Ak tu budem ležať ešte 5minút asi sa zbláznim. Takže ide sa na to. Zhodila som zo seba perinu a opatrne sa posadila. Na sebe som mala len spodné pradlo a asi Justinové tričko. Nohy obviazané, práve zápästie v sádre, o bruchu a rebrách ani nehovorím. A tvár? Uff nechcete vedieť. Nohy som prehodila cez kraj postele a snažila sa pomaly postaviť. Zakúsla som si do jazyka aby som nevykríkla od tej bolesti no nakoniec sa mi to podarilo a ja som stála na nohách. Čo najpomalšie som prešla do kúpeľne kde som zo seba všetko zhodila a stúpla si do sprchy.
Po bolestivom sprchovaní som do izby vošla len v osuške a natrela si všetky rany mastičkou ktorú mi tu nechal "lekár" ktorý ma ošetroval. Nakoniec som sa obliekla do teplákov a mikiny. Nepotrebujem aby videli moje rany aj keď tvár hovorí za všetko.
Otvorila som dvere od izby a ocitla sa na chodbe. Fajn, neviem kde som a ani ako sa dostanem do kuchyne. Všimla som si na konci chodby schody tak som pomaly išla k nim a do uší sa mi dostali hlasy ktoré išli z dola. Asi idem správne. Zišla som schody a ocitla som sa v obývačke kde chalani hrali nejaké hry na telke. Nevšimli si ma keďže mi boli chrbtom. Tak som sa potichučky vybrala hľadať kuchyňu ktorú som po chvíli našla. Otvorila som chladničku a vytiahla z nej džús ktorý som si naliala do pohára.
"Vieš že by si mala ležať." Ozvalo sa mi za chrbtom a ja som od ľaku nadskočila. Otočila som sa a tam stál Justin.
"Už ma to nebaví." Mykla som ramenom a stále sa pozerala na neho.
"Myslel som si že práve Sam započuje tvoje stukanie keď si išla po schodoch."
"Asi je veľmi zažratý do hry."
"Asi áno." Pomaly sa rozišiel mojím smerom a zastal tesne predomnou.
Jeho dlane pristáli na mojej tvári a palcami mi jemne prechádzal po líčkach. Po chvíli si čelo oprel o to moje a zavrel oči.
"Nevieš si predstaviť ako som sa cítil keď sme ťa nevedeli nájsť a ešte horšie som sa cítil keď som ťa našiel v takom hroznom stave." Zašepkal mi na pery.
Moje malé dlane som položila na jeho ruky ktoré boli stále na mojej tvári.
"Už som v poriadku. Teraz už áno keď som svami." Pery som položila na tie jeho a nechala ich len tak položené.
Po chvíli sme sa odtiahli a on svoje ruky obtočil okolo mojho útleho pásu a jemné si ma pritiahol do objatia.
Stáli sme v objatí asi dobrých 5minút keď nás vytušil Samov hlas.
"Elizabeth! Čo tu robíš? Okamžite utekaj do postele." Ukazal prstom na dvere.
"Sam. Bola som smädná a postihnutá ešte nie som aby som si sama nedošla po pohár vody."
"Si si vedomá v akom stave si? Máš šťastie že rebrá máš len pomliaždené a nie zlomené. Justin a ty si ju už mal dávno odniesť do postele a nie sa tu s ňou objímať."
"Áno oci, už idem." Pretočila som očami a do ruky si zobrala pohár s džúsom.
"Pomôžem ti." Prehovoril Justin a zobral mi pohár z ruky.
S jeho pomocou som vyšlapala schody a pomohol sa mi prezliecť do pyžama ktoré tvorilo jeho tričko a nohavičky.
"Dobrú noc." Dal mi posledný bozk na čelo a chystal sa odísť lenže som ho zastavila.
"Neostaneš?" Nahodila som nevinný úsmev.
"A neublížim ti?"
"Nie." Okamžite som odpovedala a už som nadvihovala perinu.
Len prikývol a vyzliekol sa do boxeriek. Ľahol si ku mne a ja som sa okamžite na neho prilepila tak aby ma nič nebolelo.
"Do kedy budem mať sádru?" Pozrela som sa na moju ruku.
"Mesiac, keď sa ti to dobre zahojí. A teraz spi." Natiahol sa po malej lampičke ktorá bola nad jeho hlavou a vypol ju. Izbu pohltila tma a ja som pozerala do čiernoty.
Rukou som nahmatala jeho tvár a pritiahla si ju k tej mojej. Dala som mu dlhší bozk a naspäť si ľahla na jeho hruď.
"Dobrú noc." Zašepkala som.
"Dobrú." Jeho prsty pristáli na mojom líčku ktoré hladil až kým som nezaspala.
Už nemám žiadne nápady ako pokračovať a ako vidím ani vás tu už veľa nie je. No pokúsim sa to dopísať čo najrýchlejšie a najlepšie. 🤗
