Elizabeth:
"Ideme k chalanom?" Spýtala som sa Any po tom čo sme vyšli z reštaurácie.
"Môžme." Usmiala sa a my sme si to namierili k môjmu autu.
Po necelej pol hodine sme doradili k chalanom.
Vytiahla som klúč od ich domu a odomkla som. Vošli sme dnu a okamžite sme počuli Samov hlas.
"Kto sa nám tu zakráda?"
S Any sme sa zasmiali a vošli k chalanom do obývačky. "Ahojte." Pozdravili sme ich spoločne s Any.
Podrav nám opätovali a tak sme sa usadili k nim. Respektívne Any na Sama a ja na Justina. No vlastne Justinovi chalani tu boli tiež.
"Kde ste boli?" Spýtal sa Sam.
"Nestaraj sa." Uzemnila som ho.
"Teba sa nepýtam." Zazrel po mne a ja som sa zaškerila.
"Inak Carter má koľko ľudí?"
"Boli s ním štyria ale myslím si že ich má viac."
Len som kývla hlavou a už nerozoberala tú tému.
"Vy už ste ako spolu?" Ukázala som prstom na chalanov.
"Hej." Odpovedal Riley.
"Ako len tak?" Zdvihla som obočie.
"Aj tak v poslednom čase sme my pri nich alebo oni u nás a s Lilom sme sa dohodli že by sme sa mohli spojiť a budeme tak silnejší."
"To je skvelé." Úprimne som sa na nich usmiala.
"Rozmýšlali sme už aj o tom že by sme si kúpili väčší dom a by sme bývali spolu." Prehovoril Lil.
"Som strašne rada že ste si sadli a dali sa dohromady."
....
"Ahojte" rozlúčila som sa s chalanmi a vyšla z domu. Už bolo aj na čase ísť domov keďže je pol 11tej večer. Naštartovala som auto a vyrazila domov.
Auto som zaparkovala do garáže ktorú som dialkovým ovládačom zavrela. Cez garáž som prešla do kuchyne kde som si napustila pohár vody a napila sa.
V jednej sekunde som si vytiahla zbraň z poza opasku a namierila ju na dotyčného ktorý stál za mnou. No už teraz vlastne predomnou.
"Kto si a čo robíš v mojom dome?" Okamžite som zazrela na týpka ktorému mohlo byť asi tak 30.
"Vidím že ti reflexi a dobrý sluch nechýba." Skrížil si ruky na hrudi a stále stál oproti mojej zbrani.
"Ako vidím ja tak potrebuješ strojček na uši keďže som sa ťa pýtala na celkom niečo iné."
"Kto som? No predsa Mason Carter v celej svojej kráse zlatko." Uškrnul sa. " A čo robím v tvojom dome? Prišiel som si prišiel pre teba."
"Takže aby bolo jasné. Dostal si to čo si chcel, ako som už povedala pár ľuďom pred tebou, tak to hovorím aj tebe. Nepatrím nikomu a ani si ma nemôže nikto kúpiť takže ti radím čo najrýchlejšie odtiaľto vypadnúť keď nechceš aby guľka skončila uprostred tvojích očí." Tvrdo som na neho pozrela.
"Wow nečakal som že si až taký tvrdý oriešok. Ale musím s tebou nesúhlasiť pretože už patríš mne." Usmial sa.
"No to si nemysl-" prerušila ma ostrá bolesť spánku a náhle ma pohltila tma.
-----
Prebudila som sa na to ako mi niekto zaväzuje ruky a nohy. Snažila som sa otvoriť viečka lenže boli príliž ťažké no po chvíli sa mi ich podarilo otvoriť.
Sedela som na starej stoličke o ktorú som bola priviazaná. Okolo mňa nebolo nič len špinavé steny.
