Elizabeth:
O 4 roky neskôr.
Pre Sam: Balíček hotový.
Od Sam: Hneď som tam.
Zavrela som kufrík s bombou a s kufríkom som vyšla schody ktoré viedli do môjho domu. Zastala som pri dverách a naťukala kód. Dvere sa otvorili a ja som vyšla von. Dvere som zavrela a zatiahla červený záves ktorý bol pred dverami. Prešla som malou chodbou a ocitla som sa v kuchyni. Na stôl som položila kufrík a napustila si do pohára čistú vodu. Napila som sa a pohár opláchla.
Crrr. Ten je ale rýchli. Prešla som k dverám a otvorila ich. Pred dverami stál Sam s jeho úškrnom. Vošiel do domu a hneď aj do kuchyne.
„Kde? Kedy? Komu? A koľko?" Zdvihol obočie a kufrík si zobral do ruky.
„Fremont Street 1110. Dnes o 23:30. Luke Thompson. 5K." Usmiala som sa.
„Kiež by boli všetci zákazníci taký ako ty." Zasmial sa.
„Taká som len ja zlatko." Cmukla som.
„To som rád." Prišiel ku mne bližšie a zastal tesne predo mnou.
Naklonila som hlavu na stranu a usmiala sa. Naklonil sa a spojil naše pery. Bol to len taký malí bozk. Hneď sa aj odtiahol.
„Mám prísť večer?" Pravú ruku obtočil okolo môjho pásu a prisunul si ma k nemu bližšie.
„Áno." Usmiala som sa a objala ho.
On ma objímal len jednou rukou pretože v druhej mal kufrík.
„Tak ja odchádzam. Idem to oznámiť chalanom a večer som tu." Ešte raz ma pobozkal na pery ale teraz ich tam už nechal a urobil prvý pohyb. Zopakovala som ho a postavila sa na špičky.
Keď nám došiel kyslík tak sme sa odpojili a dali si malú pusu.
„Tak ahoj." Usmiala som sa a išla do obývačky. Počula som buchnúť dvere a to bolo že odišiel.
Určite ste zvedavý ako je to teraz so mnou a ja vám to s radosťou poviem. Tak od kedy som odišla z LA som stále vo Vegas a žijem si úžasný život. Je mi 19 a bývam sama v domčeku v lese. Áno počujete dobre. Ten môj domček na mape ani nenájdete a to som len rada. Keď som prišla do Vegas prvé 2 týždeň som bola v hotelu a išla som sa prejsť tak ako každý deň čo som bola v hotelu. Pamätám si ako keby to bolo včera.
Prechádzala som sa po nočnom Vegas a skúmala okolie. Je to tu v noci živé. Ako vždy som išla okolo jedného klubu z ktorého bola počuť hlasná hudba a ožratý ľudia z tadiaľ vychádzali alebo vchádzali. Keď som prešla ten klub tak oproti mne išli dvaja chalani vo veku 20-25 by som im typovala. Keď sme okolo seba prechádzali tam som sa s jedným pozerala priamo do tváre ale nevidela som toho veľa pretože mal kapucňu a svietilo svetlo len z lampy ktorá tu bola. Išla som ďalej keď v tom som počula za sebou kroky. Pozrela som sa za seba a za mnou išli tí dvaja s kapucňami. Trochu som zrýchlila krok.
„Cica neutekaj nám."
„Chceme sa len pohrať." Začali sa obidvaja smiať a ja som rýchlo zabočila do uličky ktorá tu bola.
„Dobrý výber cica." Bola som v slepej uličke.
A je to môj koniec.
Otočila som sa ku ním čelom a pomaly kráčala dozadu a oni pri tom kráčali dopredu.
„Len sa kus pohráme neboj sa. Bude sa ti to páčiť." Jeden zašepkal a prešiel až ku mne. No ja som už nemohla cúvať pretože ma zastavila stena.
