Láska Dvou Duší

1. kapitola

Pohľad Adolfa:

Zobudil som sa na zemi. Ale čo ma zobudilo? Yay...svetlo. Prišla Beny a zobudila ma. Ach jaj, hádam sa nikdy poriadne nevyspím? V noci lietam kade-tade a cez deň sa snažím spať. Ale pri nej to nejde. No nič. Pravdepodobne ide zase na FaceBook. Tak ju idem sledovať. Znovu si ide písať so Slavomírou. Milé to dievča. Škoda, že bývajú niekoľko ulíc od seba.

Ahoj Slavomíra. :-D

Ahoooj Benyy. :-D :-D

Ako dnes išla škola? :-D

Ale normal, však to znáš. :-D a co ty? :-D

To isté :-D

A kdy vydáš novou kapitolu kapitolu TWATF? :-D Už se na ni těším. :-D

Mám v pláne to napísať a vydať dnes no neviem. :-D Ešte uvidím. :-D

Oukej, budu to sledovat. :-D Teď už bohužel musím končit. Dneska se asi nepotkáme, deme s mámou pryč. Tak zítra, jo? :-D

Kk. Tak teda zatial ahoj. :-D

Ahooj. :-D

Zaujímavá konverzácia, musím poznamenať. Ale to je skoro vždy. Pokial pôjde Beny navštiviť Slavomíru, pôjdem s ňou. Aspoň trochu zmením prostredie. Zmeny milujem. Dlho som nebol nikde inde ako v Beninom baráku. Ani len na ulicu si nevyletím. V týchto moderným mestách a dedinách sa dá ľahko stratiť. Riskovať to nebudem. Pôjdem iba s Beny. Tak neriskujem. Jedine, že by som stratil Beny. Ale to je nepravdepodobné. Krajinu obdivovať nebudem, budem iba počúvať tie babské kecy. Nič iné sa tu robiť nedá. Možno by som sa mohol s Beny aj nejak začať dorozumievať. Ale radšej nie. A možno spoznám aj iných duchov. A tí mi povedia, prečo som tu na tomto svete a musím tu byť. Už dlho premýšľam, že odídem zo sveta ľudí a duchov a pôjdem do neba...poprípade do pekla. Tam ma to láka viac. Ale možno ma tu to začne baviť, keď trochu pozmením prostredie. Každopádne ešte sa uvidí.

*   *   *   *   *

Naozaj musím čakať, kým príde Beny zo školy? Už zas? Nie. Dnes nie. Pôjdem s ňou. Chcem vedieť, prečo ju to tam tak nebaví, tak ako mňa v tomto svete. Fajn, tak teda poďme na to. Páni tu je celkom chladno. Ale nezmrznem, takže je to v poriadku. Zaujímalo by ma, ako ďaleko to má Beny do školy. Tak teda poďme.

*   *   *   *   *

Wow, to je škola? Za mojich čias niečo také nebolo. Za mojich čias boli iba vojny. A v tých vojnách toho teda moc nebolo. Iba samé výbuchy, granáty, mŕtvi ľudia...brr hrozné spomienky. Tak teda poďme do školy. Čo má Beny prvú hodinu? Yay....matematika. Fajn.

*   *   *   *   *

Brr, už chápem, prečo Beny neznáša školu. Ja by som tam nechodil. A je mi jedno, či je to povinné alebo nie. Proste by som tam nevkročil. Nemôže sa Beny chystať trochu rýchlejšie? Už chcem spoznať Slavomíru osobne. No konečne.

*   *   *   *   *

Sedím vonku a s Beny čakáme na Slavomíru. Zase mešká. Teda aspoň podľa Beny. Asi by som si mal zvykať, pokiaľ chcem s Beny chodievať von častejšie.

*   *   *   *   *

No konečne, Slavomíra už ide. To jej naozaj trvalo.

"Slavomíra! Kde trčíš? Čakám ťa tu už dobrú hodinu!"

"Promííň! Trochu jsem se zdržela, neměla sem ti jak napsat."

"Trochu si sa zdržala? A čo keby si mi zavolala a povedala, že prídeš neskôr?"

"To mě nenapadlo, promiň. Příště ti zavolám neboj."

Zvyšok ich rozhovoru som nevnímal. Zbadal som totiž iného ducha. Nejaký Japonec. Vyzeral byť zmätený. Skúsim mu pomôcť sa trochu zorientovať. Vyzerá byť hrozne milý. Možno by som...nie, to nie. Mal by som prestať zo seba robiť debila. Kašlem na toho Japonca. Asi prišiel so Slavomírou. Och nie, všimol si ma. Uff, tak to bolo tesné. Beny a Slavomíra sa zrovna rozlúčili. Tak teda nabudúce, neznámy Japonec. Možno by som predsa len mohol...nie, do pekla. Adolf, spamätaj sa! Ach bože, takmer som stratil Beny. Fajn, tak teda poďme domov.

Guten Tag, meine Freund!

Tak som jaksi splácala prvú kapitolu. Aký máte na to názor? Napísať "Láška dvou duší" bol Verčin nápad, ja som nevedela, že to myslí vážne. :-D

Na prípadné chyby ma upozornite, opravím ich. Hold som krypl a robím chyby. :-D

Aufwiedersehn alles! <3