Láska Dvou Duší

7. kapitola

Pohľad Adolfa:

Za tento mesiac som mal veľký úspech vo vyhýbaní sa teplému Kórejcovi. Niekoľkokrát som ho vide, ako sa túla okolo Beninho domu, ale nešiel sem. A keď som o niekedy stretol na ulici, podarilo sa mi buď zapadnúť do davu alebo proste zdrhnúť. Možno ma zopárkrát videl, ale neprenasledoval ma. Čo je pozitívne. Samozrejme Beny mi pomáhala ako sa len dalo. Nikdy ma nezradila. Dnes je celkom pekné počasie a Beny ide so Slivomírou von. Premýšľal som, že pôjdem s nimi, ale nakoniec som od toho upustil. Čo keď pôjde aj teplý Kórejec? Nie, ďakujem, radšej ostanem doma, v bezpečí. Idem ale Beny aspoň kúsok vystrojiť.

Došli sme na ihrisko. Slivomíru som videl už z diaľky. Ten jej krikľavo červený brčkavý výbuch na hlave sa jednoducho nedal prehliadnuť. Teplého Kórejca som nikde nevidel. Asi zostal doma. Chcel som sa s Beny rozlúčiť, ale Beny povedala, nech nejdem domov a ostanem trochu na vzduchu. Nakoniec ma presvedčila. Predsa len, teplý Kórejec tu nebol, tak čo. Keď sme došli k Slivomíre, mierne som sa pousmial a kývol som na pozdrav.

"To vám trvalo, hele."

"Ale št. Nemôžem za to, že ma niekto doma zdržal."

"Ale, ale, ale, kdopak tě doma mohl zdržet?"

"Debilee.."

Zasmial som sa spolu so Slivomírou. Bolo úplne bežné, že sa provokovali. Nakoniec si sadli na najbližšiu lavičku a začal pokec. Ja som sa len tak túlal okolo s rukami vo vreckách. Zachytil som však časť rozhovoru, ktorá sa mi vôbec nepozdávala.

"A čo Kim? Stále chce zbaliť Adolfa?"

"Jasně. Poslední měsíc ale dost trpí. Prej si ho Adolf nevšímá a vyhýbá se mu."

"Yay, no o tom nič neviem, že jo."

Slivomíra sa zasmiala. Asi jej neuverila.

"Nevíš, jo? Hele, nekecej!"

Beny buchla Slivomíru do pleca a debata sa obrátila na kozmetiku atď. To som počúvať nemusel, tak som sa išiel prejsť do parku kúsok odtiaľto. A zrazu som zbadal teplého Kórejca. Och nie, prečo ho vždy musím stretnúť keď som sám? Rýchlo som si na hlavu hodil kapucu mojej čiernej mikiny, sklonil som hlavu a vykročil som priamo oproti nemu. Ale neuvedomil som si jednu vec. Keby som bol živý človek prešiel by som cez neho a ani by som si ho nevšimol. Ale ja som duch a vrazil som doňho celou silou. Zamrmlal som rýchle ospravedlnenie a ponáhľal som sa ďalej. Ovládal som sa, aby som nebežal. Začul som za sebou rýchle kroky. Prudko sa obrátil, obišiel som teplého Kórejca a rozbehol som sa krížom cez park. Keby ma ostatní ľudia videli, mysleli by si, že som zlodej na úteku.

Po chvíli behu, keď som si už myslel, že som sa teplého Kórejca zbavil, som spomalil a vybral som sa späť za Beny a Slivomírou. Keď už som ich mal na dohľad, zbadal som teplého Kórejca ako sa pred nimi vznáša a niečo im horlivo vykladá. Do pekla! Povedal im, že ma stretol! Rýchlo som zmenil oblečenie. Namiesto čiernej mikiny som mal čiernu so značkou Adidas, bežecké tepláky a tenisky. Nasadil som voľné tempo a s kapucou na hlave som prebehol okolo. Ani si ma nevšimli. Keď ma už nemohli vidieť, rozbehol som sa šprintom domov. Vletel som Beny do izby a schmatol som prvú knihu, ktorú som zbadal. Otvoril som ju na náhodnej strane a zistil som, že je o Kórejcoch. To je ako naschvál. Ľahol som si teda do postele a čumel do blba.

Asi o hodinu som počul buchnutie dverí.

"Som domaa!"

No jasné, Benina klasická hláška, keď príde domov. Z postele som však nevstával. Beny vošla do izby a začala sa smiať ako blázon.

"Čomu sa smeješ?", opýtal som sa jej so záujmom.

"Tebe!"

"Pff.."

"Kim nám tam asi hodinu rozprával, ako do teba vrazil, ako si začal pred ním zdrhať a akú máš kondičku!"

"Neuvedomil som si, že doňho vrazím, keď pôjdem naproti nemu.."

"Hey, to mi došlo. Ale niečo nenápadnejšie, ako bielu mikinu a bežecké tepláky a tenisky, si si obliecť nemohol?"

"Nekritizuj...bol som vystresovaný, nič iné ma nenapadlo.."

"Fájn, kľud."

Odfrkol som si, vstal som z postele a prešiel som na druhú stranu izby, kde mám koberec na spanie. Áno, spávam na koberci, lebo pani Beny je taká sviňa, že ma nepustí na posteľ. Tak spávam na zemi. Stáva sa no. Beny sa šla osprchovať. Očumovať ju nebudem, nie som nejaký úchyl. (že Veri?! :-D) Keď sa vrátila z kúpeľne, otočil som sa chrbtom k nej a "zaspal" som.

Guten Tag, meine Freund!

Myslím, že toto by pre dnes stačilo. Tie vlasy sú karma za úchylné predstavy o Adolfovi, Veri! :-D

Aufwiedersehn alles! <3