13. kapitola

28 2 0
                                    

Pohľad Adolfa:

Mykol som nad tým plecom, ruky do vreciek a šiel som späť k Beny.

"Čo jej je?", spýtala sa ma Beny.

"Netuším. Ale asi ma nechce ani vidieť."

"Ani sa jej nedivídm."

"Beny! To má uráža!"

Zasmiali sme sa. Išli sme sa prejsť smerom k Slivomírinmu domu.

"Prečo ideme k jej domu, keď nás nechce ani vidieť?", spýtal som sa asi v polke cesty.

Beny mykla plecami. Asi sa chce so Slivomírou zmieriť. Brániť jej nebudem. Nikto nechce za nepriateľa teplého Kórejca...

*   *   *   *   *

Pred jej domom sme zostali stáť. Stáli sme tam ako telce a čakali sme, čo urobí ten druhý.

"Je to v prdeli..."

"Čo?", nepochopil som.

"Je to v prdeli..."

"Ale čo je v prdeli?"

"Nič, nič. Premýšľam nahlas. Sorry."

"Aha."

Nenapadlo ma, čo by som jej na to mal povedať. Ale zaujímalo by ma, o čom premýšľala. Hm. Nevadí. Nakoniec som sa ale rozhodol, že by sme mali konečne ísť k Slivomíre a nestáš pred jej domom ako idioti. Vykročil som. Čakal som, že ma Beny zastaví, ale nič. Prišiel som až ku dverám. Beny mi bola v pätách. Zaklopal som. Zvnútra sa ozvali kroky.

"Jé, Beny, ahój. Slivomíře něco je, možná ji potěšíš."

Beny sa usmiala. Slivomírina mamka je fajn človek. Vošli sme dnu. Automaticky sme zamierili k jej izbe. Našli sme ju sedieť a hrať nejaké hry. Vedľa nej sedel Kim. Bože...

Beny si odkašaľala.

"Jé, zdar Beny. Jak se máš?"

"Si v pohode?"

"Naprosto, neměla by sem být?"

"No...asi mala...ale to je jedno. Čo hráte?"

"Ále, nic zajímavé."

Rozprúdila sa medzi nimi živá debata. Nemal som v pláne sa zapájať. Sledoval som Kima hnusným pohľadom. Po chvíli Kim predal hru do rúk Beny, odstúpil a posadil sa na posteľ. Ani si ma nevšimol. Tak to je mega divné...

Chvíľu som ho ešte sledoval. Potom som sa mu postavil do výhľadu na Beny. Zamračil sa na mňa.

"Ahoj Adolfe..."

"Si v pohode?"

"Jak kdyby ti na mě záleželo...ale to je konec konců jedno...jak se máš?"

"Ja v pohode...čo ty?"

"Jo, jde to...ale zavazíš mi...ve výhledu...Beny má pěknej zadek...prosím...uhneš?"

"Nie si náhodou gay?"

Vzdychol si. Že by?

"Už ne..."

"Jak to? Od kedy? A...prečo?"

"To je na dlouho..."

Času mám síce dosť, ale ptm to vytiahnem zo Slivomíry.

"Hm...tak fajn..."

Sadol som si vedľa neho. Ani neviem prečo. Oči sa mu rozžiarili sťaštím, keď zbadal Beninu prdel.

"Neočumuj ju...to, že už nie si teploš neznamená, že budeš baliť a znásilňovať Beny...jasnačka?"

"Chjo...tak...tak jo..."

Asi som mu práve posral náladu. Ale nevadí. Mne to rozhodne nevadí. Nikdy si ho neobľúbim.

*   *   *   *   *

Asi po hodine sa baby rozhodli, že ich už hra nebaví. Celý čas som pozoroval Kima, či neočumuje Beny. Neočumoval. Hm. Budem si naňho dávať pozor. A upozorním Beny. Keď budeme doma, samozrejme.

Baby vypli hru, objali sa a išli sme s Beny domov. Hodil som posledný pohľad na Kima. Sedel na posteli v tureckom sede so sklonenou hlavou. Asi to naozaj vzdal. Niečo zamrmlal, keď sme odchádzali. Asi pozdrav. Nezájem.

*   *   *   *   *

Doma na  mňa Beny hneď vyletela.

"Všimol si si, že Kim už nemá zlomené zápästie?"

"Nevšimol...a ty si si všimla, že už nie je teplý a očumoval ti prdel?"

"ČOŽE?!"

"Ale nič..."

"Hovor!"

"Nič neviem...iba, že už nie je gay a že ťa chcel zbaliť..."

"Mňa?!"

"A koho iného? Slívu?"

"Napr..."

Musel som sa usmiať. To by bol pár. Pri najbližšej príležitosti mu to skúsim navrhnúť.

Guten Tag, meine Freund! <3

Možno ma Verča znovu zabije...ale stále to stojí za to! :-D

A btw...

Vy hovoríte, že ja šikanujem ju?! Si to rozmyslite

Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.

Vy hovoríte, že ja šikanujem ju?! Si to rozmyslite. :-D Zapamätajte si...ja som šéf, vy ste podriadení...kk? :-D

Aufwiedersehn alles! <3

Láska Dvou DušíKde žijí příběhy. Začni objevovat