Piesne obdarených: Krv a ľad

1. Vtáčik

Vysoké stromy, ktoré sa vynárali zo skalnatých svahov Madewerských hôr, boli pokryté drobnou vrstvou ranného mrazu. Ich vysoké a mocné kmene vyrastali zo zmrznutej zeme, ako stožiare neskrývanej divokosti. Steblá nepoddajných tráv, namaľované bielymi kryštálmi ľadu, praskali pod nohami mladej dievčiny.

V toľkej zelenej a bielej, jej medené vlasy žiarili, ako vodopád tekutého ohňa. Nezvyčajné zlaté a strieborné pramene dodávali dievčine na kráse. Okrúhla tvár s jemne klenutou sánkou, skrývala nejedny tajomstvá, avšak to, že dievčina patrila k Obdareným, prezrádzali najmä jej rôznofarebné oči. Ľavé oko mala zlaté a to druhé zafírovo modré. Zvláštny kontrast farieb jej však na kráse neubúdal. Ba naopak. Bledý kožuch podtrhoval jej alabastrovú pleť a tmavé nohavice, zapravené vo vysokých čižmách, ktoré zbierali na svojich špičkách kúsky jemného mrazu, ukrývali dve dýky.

Firra bola obdarená zvláštnou schopnosťou tvoriť ilúzie. Z dôvodu, že ľudia si podmaňovali Obdarených, len pre ich nevídané vlastnosti, jej matka sa rozhodla ukryť ju v tajnej dedinke Masu, pri jazere Ohre. Obyvateľov tam nežilo veľa, no i tak sa skladali výhradne iba z Obdarených. Nebola ani stopa po tom, že by tam vkročila ľudská noha. Bol to tvrdý život a i keď bol ťažký, prinášal im do sŕdc pokoj a radosť. Nič viac nepotrebovali.

Hustý les pomaly končil a pomedzi kmene stromov bola vidieť trblietajúca sa hladina jazera Ohre. Kým k nemu Firra prišla, z korún stromov vyletel kŕdeľ vtákov. Breh jazera tvorila kamenistá pláž, ktorej voda, keď sa dotkla povrchu zeme, vytvorila slabý ľadový okraj. V diaľke, kde hĺbka vody bola väčšia a vodná hladina sa hýbala do rytmu mrazivého vánku, bolo v padajúcej hmle vidno dravé vtáky, ktoré sa strmhlav vrhali po svoju rybiu korisť.

Firra, očarená touto krásou, sadla si na vyčnievajúcu skalu. Jej povrch bol drsný a studený, no chlad jej nezabránil v tom, by z tejto pokojnej idylky odišla. Vychutnávala si ju každým nádychom, ako slastnú vôňu krátkej slobody.

Jej matka sa ju pred okolitým svetom snažila chrániť, ibaže neuvedomovala si to, že Firra, obdarené dieťa nezvyčajným darom, trpela vždy, kedy musela byť zavretá medzi drevenými hradbami dedinky Masu. Svet, ktorý poznala už toľké roky, kde každý plnil svoju úlohu osudu, ju nebezpečne lákal. To sa jej bojazlivej matke ani za mak nepáčilo. Keby mohla, priviazala by ju na reťaz, len aby ju mohla strážiť.

Firra otca nemala, a tak sa nemohla obrátiť aspoň na hlavu rodiny, ktorý mal hlavné slovo rozhodovania. Jej otcom bola jej matka, a tak mladé dievča, túžiace roztiahnuť krídla svojej slobody, muselo už toľký raz pokorne skloniť hlavu a vyjsť matkiným želaniam v ústrety.

Náhle, iba kúsok od miesta, kde sedela, sa v lese ozval podozrivý šuchot. Firra neváhala a okamžite použila svoje obdarenie. Ticho načúvala a z čižmy vylovila dýku, iba o niečo kratšiu, ako bolo jej predlaktie. Vyčkávala. Stále mohlo ísť o laň, ktorá sa prišla napiť vody, zakiaľ voda ešte nezamrzla, ale jej obozretnosť a nedôvera voči ľuďom vyhrávali.

Šuchot a praskot vetvičiek sa približoval. Firrin dych sa splašene znásobil. Biela para z jej úst stúpala k nebu a srdce jej zvieral strach. Nech sa zdala byť akokoľvek silná, strach z toho, že slová matky naberú pravdy, bol väčší než dúfala.

Náhle z krovia, ktorého vetvičky boli posiate bielym srieňom, vyšiel za hromového rámusu mladý muž. Už od prvého pohľadu bolo jasné, že patrí k Obdareným. Purpurové vlasy mu stáli na všetky strany, hnedá pokožka mu v bielej krajine žiarila a tri zlaté krúžky v pravom uchu Firre napovedali, že išlo o muža z obchodného mesta Sax, ktoré bolo od Masu vzdialené iba pár dní cesty cez priesmyky Madewerských hôr. Čierna uniforma so znakom lorda Iskara, bola posiata koženými opaskami a pošvami, ktoré ukrývali rôzne dýky a jeden veľmi dlhý meč, čo sa mu húpal pri boku.