Piesne obdarených: Krv a ľad

21. Tiene minulosti

Mesiac svietil vysoko na nebi a tmavá noc vysielala spánok do všetkých kútov Saxu. Zatiaľ čo ostatní obyvatelia mestečka spali, veľký dom Werzsakových svojím tajomstvom zobudil malého chlapčeka. Hnedé strapaté vlásky sa mu krútili vôkol zvedavých smaragdových očí. Bosými nôžkami kráčal po drevenej podlahe a rúčkami sa opatrne pridržiaval stien.

Všetci jeho nevlastní súrodenci spali, avšak predsa len sa domom ozývali zvláštne zvuky. Tie v hnedovlasom chlapčekovi vzbudili iskričky zvedavosti a navzdory nebezpečenstvu sa vydal hľadať pôvod. Ibaže vtedy ešte nemohol tušiť, že zdroj, ktorý hľadal, je jedno veľké a zlé tajomstvo, čo ukrývala jeho adoptívna matka.

Pomaly schádzal dolu točitým schodiskom. Srdiečko mu od očakávania bilo ako drobný zvon. Ruky i nohy sa mu triasli akoby boli z rôsolu. Uši natŕčal podivným zvukom, ktoré boli každým krokom hlasnejšie. Chlapčeka na chvíľu zarazilo, keď zbadal, že dvere, do ktorých mal prísny zákaz vkročiť, boli pootvorené a vychádzalo z nich jasné zlaté svetlo. Dokonca i tie záhadné zvuky stadiaľ vychádzali.

Chlapčeka sa zmocnilo silné vzrušenie. Mal túžbu vojsť do tajomstva, ktoré mu matka bránila vidieť, avšak na druhú stranu vedel, že to nie je správne. Vedel, že dostane trest, ak sa teraz hneď neotočí, avšak zvedavosť bola predsa len väčšia. A tak potichu prikročil k dverám a opatrne do útrob osvetlenej miestnosti nakukol. Uvidel stenu posiatu poličkami, na ktorých boli snáď stovky kvetináčov. V nich boli zasadené zvláštne rastliny, ktoré nikdy v živote chlapec nevidel. Zelené listy, veľké ako dlaň dospelého, ukrývali drobný a nádherný fialovo-červený kvietok. Ich krása chlapca prekvapila. Keď však chcel uvidieť viac, dvere sa náhle otvorili a cez záblesk svetla, ktorý chlapca na chvíľu oslepil, uvidel mladú tvár svojej náhradnej matky, než ju svetlo z miestnosti pohltilo úplne.

Chlapec si kryl zrak, zatiaľ, čo ho žiara oslepovala. Keď však pominula, začali sa mu do uší dostávať zvláštne hlasy, a chlapec si náhle uvedomil, že dom je plný ľudí, ktorých nepoznal. Niečo sa ho pýtali, avšak on im nerozumel. Vlastne nerozumel vôbec ničomu.

Spomínal si, ako bola noc, keď sa díval do tajnej miestnosti, a teraz bol náhle deň a on stál vo vstupnej hale. Muži, ktorí boli ozbrojení od hlavy až po päty, sa naňho zvláštne dívali. Jeden z nich dokonca kľačal pred ním a vystieral k nemu ruku, avšak nedotkol sa ho. Chlapec ďalej pátral po náhle rušnom dome. Slnko presvitalo skrz okná a čiastočky prachu sa točili v lúčoch svetla. Vtedy chlapec zavadil zrakom o skupinku chúliacich sa súrodencov, ktorí však patrili k Obdareným. Všetci traja mali kamenné tváre a dívali sa naňho s istou dávkou šoku, ktorému hnedovlasý chlapec nerozumel. Bielovlasú Tanny, milovanú sestru, však u nich nenašiel. Sklopil zrak a udivene sa pozrel na svoje ruky. Tie pokrývala zvláštna červená hmota, ktorá mu zaschýnala na zápästiach i na košeli, v ktorej predtým spal.

Pôvod karmínovej farby na rukách spoznal až vo chvíli, kedy z tajnej miestnosti vyšli štyria strážci, ktorí po dvojiciach vynášali dva čierne vaky. To, že ide o telá pochopil vo chvíli, kedy z jedného vytŕčala biela, avšak krvavá ruka, na ktorej sa vynímal strieborný prsteň padajúcej hviezdy, znak rodiny Werzsakových. Bol to prsteň jeho matky.

Chlapec si náhle uvedomil, že červená farba, ktorá zaschýňala na jeho koži i košeli, bola v skutočnosti krv. Druhý vak, keď ho míňal, nedokázal identifikovať, avšak veľmi rýchlo si uvedomil, že Tanny, Obdarená staršia sestra, ktorú tak veľmi ľúbil, nie je ukrytá v dome. Prameň známych bielych vlasov, vykĺzol spod čierneho vaku a chlapcov svet náhle potemnel...

Adanar prudko precitol do noci. Rýchly dych mu spôsoboval muky, srdce mu bilo ako splašené a pot mu lepil látku uniformy, v ktorej zaspal, na telo. Veľmi rýchlo pochopil, že sen, čo sa mu sníval, bola v skutočnosti spomienka z minulosti, ktorú si myslel, že nadobro vyčlenil zo svojho života. Ibaže opak bol pravdou. Číhala naňho, ako sup na mrcinu koňa. A teraz, kedy sa všetko vôkol neho rúca, zaútočila rýchlo a nečakane.