Piesne obdarených: Krv a ľad

7. Sirota

Mesto Sax bolo položené na mohutných kopcoch Madewerských hôr. Ostré kamenné bralá vytvárali dojem moci a neporaziteľnosti. Vysoký robustný hrad sa pýšil nad mestom a dohliadal na všetko, čo mal pod rukou. Skaly vyčnievajúce pod hradom, prepletali sa s početnými kaskádami krišťáľovo čistej vody, čo kľukato pretekala mestom pomedzi vysoké budovy na mohutných kopcoch, čo sa vypínali do výšky k nebu. Strechy mali farbu jarných fialiek a v bledej krajine, ktorá i na konci augusta vynikala kryštálmi bielej inovati, žiarili ako päsť na oko. Domce sa túlili k sebe a z vysokých komínov spokojne vyfukovali tmavý dym. Šum drobných vodopádov rieky Sel, čo vyvierala z mnohých prameňov vysoko nad mestom, brázdila si svoju cestu pomedzi domy a stekala až do južných dokov, kde z potôčikov utvorila rieku, na ktorej boli ukotvené obchodné lode. Tie sa plavili po prúde až do zátoky Lac, odkiaľ svoje náklady prevážali do Madeinu. Tento spôsob prepravy tovaru bol oveľa rýchlejší, než karavány, ktoré pomocou tunelov v blízkosti mesta, dovážali zásoby odľahlejším mestám ako bol Enius.

Firra, okúzlená krásou tohto mesta, nedokázala zavrieť ústa. Po tom, čo prešli obrovskou hradnou bránou, nevedela či má plakať alebo sa rozplývať od toľkej nádhery.

Vždy si toto mesto predstavovala zapadnuté a špinavé, že z domov boli takmer zrúcaniny a rieka Sel bola znečistená a špinavá zo systému zle vybudovaných kanalizačných potrubí. Pripravovala sa na nepríjemný zápach a kopy žobrákov, čo popri cestách doterne naťahovali ruky k návštevníkom, aby vyžobralj aspoň nejaké peniaze. Avšak nič z jej predstáv tu nebolo. Ulice boli čisté, v mrazivom vzduchu sa niesli vône z predávajúcich stánkov, čo boli rozložené na neďalekom trhu. Obyvatelia mesta boli upravení a dokonca ani ten najchudobnejší človek nemal dotrhané oblečenie.

Dámy mali nádherné pestrofarebné róby. Živôtiky zdobené výšivkami, pútali pohľady každého muža a široké nariasené sukne pôsobili honosne, akoby stelesňovali samotného ducha mesta. Dokonca i Obdarené ženy chodili upravené a nie v nejakých otrhaných šatách, čo nosili otroci. Ba by mohla povedať, že sa rovnali ľudským ženám. Jediný rozdiel medzi nimi bol ten, že Obdarené krásavice na svojich šatách s hrdosťou niesli zdobenia, ktoré znázorňovali ich rodnú kultúru. Pestrosť a rozmanitosť farieb, prebudilo mesto do pozitývnych myšlienok.

,,Vzláštne, že Obdarení tu medzi ľudmi chodia ako seberovní..." Vydýchla zaujato Firra, keď stále nedokázala pochopiť onú zvláštnu scenériu.

Adanar sa zamračil, uťal vetu, ktorú rozprával Zenovi a otočil sa na ňu s podráždeným výrazom, ktorý mu vytvoril slabé vrásky okolo zelených očí.

,,U všetkých Bohov!" Skríkol, až sa Firra prekvapene obzrela. ,,A ja už som si začínal myslieť, že po tom, čo si predviedla pred tvojou matkou, si sa zbavila tých otravných predsudkov voči ľuďom. Čo máš neustále proti nám?!" Vyštekol, pretože už ho unavovalo počúvať o tom, ako si ľudia podmaňujú svet.

Firra sa tvrdohlavo zháčila a opätovala jeho podráždený pohľad.

,,Teraz nechápem tvoju prehnane výbušnú reakciu. Ľudia si kedysi podmaňovali Obdarených, čítala som o tom v jedných starých denníkoch... Len sa chcem teraz uistiť, že sa naozaj ľudia zmenili."

Adanar rozhodil rukami, až skoro udrel Zena po hlave.

,,Ako dôkaz o tom, že ľudia si z nikoho nerobia podradnú rasu, ti nestačíme my dvaja?" Ukázal na Zena. ,,Myslíš si, že taká vyspelá a dokonalá bytosť, ako som ja," teatrálne zanôtil, snažiac sa napodobniť Firrin hlas, ,,by sa bavila s takou podradnou háveďou, ako je tuna Obdarený Zeno, či ty?" Fľochol jej do tváre. Firra zaťala sánku, pevne zovrela oťaže, za ktoré viedla koňa ulicami a odvrátila pohľad od nahnevaného strážcu.

,,Na toto nemám náladu," zavrčala a snažila sa zo všetkých síl, aby nevyvolala zbytočnú hádku pre nič. Jej ohúrenie a dobrá nálada, ktorá sálala z tohto mesta, ju razom prešla.
Nechápala, čo má Adanar za problém, keď takto vybuchol.

Vysoký hnedovlasý muž si odfrkol, no ďalej už nič nekomentoval. Zeno sa nenápadne oddelil od svojho priateľa a podišiel k nahnevanej dievčine.

,,Hej, si v poriadku?" Spýtal sa jemne a jej sa na tvári objavil mrzutý úškľabok.

,,Hej, v úplnom poriadku," odvrkla. Obdarený bojovník do nej slabo drgol, čím sa jej snažil naznačiť, aby sa rozhovorila.

,,Tamten truľo mi už fakt lezie na nervy s tou jeho náladovosťou. Raz je v pohode, potom srší svojou zvláštnou dávkou humoru, neskôr zase prehnanou starostlivosťou a nakoniec všetko zadupľuje absolútnym výbuchom hnevu. Už ma to nebaví."

Zeno sa jej slovám zasmial, a Firra po ňom vyslala prekvapený pohľad.

,,A to si s ním v kontakte iba zopár dní. Po čase si na neho zvykneš. Možno nie je dokonalý, no je to skutočný priateľ. Za svoj život toho zažil veľa a vždy, keď mu niečo čo i len trošku pripomenie jeho minulosť, obrní sa toľkými maskami, že i ja som veľakrát zmätený." Firra sa zatvárila skepticky.

,,Čo už len jemu sa mohlo prihodiť také strašné, že vybuchol pri zmienke, keď som spomenula ľudí, ktorí si podmaňovali Obdarených."

,,Adanar bol už od detstva sirota, Firra. On nemal rodičov, nepoznal ich lásku. Jediné, čo poznal bola mladá žena, čo sa ho ako malého ujala. Avšak nebol jediný. V jej dome, žili ďalšie štyri deti, ibaže neboli ľudia... Boli to Obdarené deti, ktoré ušli od ich tyranských rodičov a svoje útočisko našli práve u tej ľudskej ženy. Vraj ich všetkých milovala s materinskou láskou a starala sa o ne ako o vlastné. Neviem, čo sa stalo potom, nikdy mi o tom ako sa vlastne dostal k Saxskej garde nepovedal, no dôverujem mu a mala by si začať aj ty..." Pozrel na ňu vážne a okamžite ju zomkol pocit, dozvedieť sa o Adanarovi viac.

Firra bola prekvapená, že si boli v istej miere podobní, ibaže Firra na tom bola lepšie. Adanar nepoznal oboch rodičov, kdežto ohnivovlasé dievča malo aspoň matku, ktorá jej rozprávala o otcovi, na ktorého si nespomínala. Od matky mala aspoň ako-také spomienky, avšak Adanar okrem ľudskej ženy nepoznal nikoho. Náhle jej srdce zomkla ľútosť nad jeho životom a zároveň zvedavosť, čo vlastne za život Adanar viedol...

Krátka kapitola, ja viem, ale za to podľa mňa zaujímavá :3 čo myslíte vy? Čo sa stalo Adanarovi po tom, ako našiel útočisko u starej ženy?