Piesne obdarených: Krv a ľad

24. Zradca 2/2

Do chladnej miestnosti náhle vstúpila dusná atmosféra. Akoby čerpala z prekvapených tvárí a zlomených sŕdc. Ba sa zdalo, že naberá na hmotnosti a vypĺňa úzky priestor v drobnej schátranej izbe. Firra mala náhle pocit, že sa svet naokolo zmenšil. Že toto celé je len zlý sen a ona očakávala vytúžené prebudenie, ktoré však akosi neprichádzalo. Mesiac, čo sa doteraz skrýval za hustými mrakmi, zasvietil slabým svetlom a prenikol dnu cez doskami zaterasené okno. Náhle dostali nejasné obrysy zreteľnejších podôb a vietor, ktorý sa preháňal po úzkej uličke, v slabých poryvoch prenikal dnu.

Obdarená dievčina sa dívala do Bassetovej tváre. Tá sa teraz javila ako stelesnenie pomsty. Jeho tvár z polovice zakrýval tieň. Rôznofarebné oči strácali svoj jas. Ruka, čo ešte stále kŕčovito zvierala Adanarove vlasy, nepoľavovala. Firra sa v tej chvíli cítila bezmocne. Čo len mala robiť? Bola by hlúposť, ak by povedala, že jej na svojom živote nezáleží. Samozrejme, že si snažila zachrániť kožu, no na druhej strane, mala potrebu splatiť vzniknutý dlh voči Adanarovi. Navyše, i keď si to nechcela pripustiť, záležalo jej na tom otravnom ľudskom bojovníkov viac, než bolo potrebné. Dostal sa jej pod kožu ako parazit, a ak by zomrel, uhynula by i časť Firrinej duše. Preto sa urputne začala rozhliadať po miestnosti v snahe vymyslieť únikovú cestu.

,,Dúfam, že si zistenie zrady užívaš tak, ako ja, keď mi pred domom začala behať Saxská garda. Nebyť Mirry, už teraz by som iste sedel v kobke a počítal minúty, než by mne a mojej dcére nasadili oprátku na krk za vraždu, ktorú som ani nespáchal," syčal nepriateľským hlasom, v ktorom sa skrývalo sklamanie. Práve v tej chvíli si Firra uvedomila, že Adanarova dýka, ktorá mu počas zápasu s Bassetom vypadla, na zemi neležala. Musela ju zobrať žena za ňou, a teraz iste prdŕžať pri Firrinom boku. Iba kradmo vnímala Bassetove slová a sústredila sa na únik. Veď Adanar sám sa dokonale, i keď nevedome, staral o odvedenie pozornosti, pretože žena za ňou poľavila na hroziacom tlaku dýky.

,,Ja viem, že si to nebol ty," Adanar sa snažil situáciu zachrániť, no prv než prišiel k vysvetleniu, skočil mu do reči rozzúrený Basset.

,,Tak prečo sa všetko zničilo, keď som teba a tvojich priateľov," to slovo vypľul akoby pálilo na jazyku, ,,pustil dnu? Keď som vás privítal a pohostil? To je tvoja odplata za to, ako som sa k tebe správal, keď si sa ocitol na ulici? Keď si nemal nikoho?"

To Firru tiež zaujalo. Objavili sa ďalšie úlomky do veľkej skladačky Adanarovej minulosti.

,,Dočerta Basset! Prečo by som ťa mal zradiť? Veď si pre mňa ako otec, ktorého som nikdy nemal! To, že si mi vtedy pomohol si vážim viac, než svoj život! Nikdy by som ťa nezaradil! Ja nie som zradca!" Kričal v zúfalstve a jeho hlas sa triasol. Neveril, že ho Basset pokladá za zbabelca. Musel si však pripomenúť, že ešte pred chvíľou si tak sám pripadal. Tie slová sa však nezdali, že by Basseta úplne presvedčili. Stále bol na akých si pochybách.

,,Ale čo?! No nehovor! Určite, zatiaľ, čo si tu, vonku čaká celá garda dokým mňa i Mirru nepredhodíš lordovi ako psov. Vieš čo, Adanar? Práve ľutujem, že som sa o teba vôbec zaujímal," dodal sklamane. Firra náhle pochopila, že žena za ňou je vlastne Bassetova dcéra. To dievča, čo spievalo tú úžasnú pieseň. Bolo vidno, že Bassetova nedôvera a tie ostré slová, ho boleli viac, ako fyzická bolesť.

,,Nikdy by som ťa nepredhodil lordovi. Ten je pre mňa nepodstatný!"

Basset sa však pohŕdavo zasmial.

,,Saxský gardista by nikdy nezradil rodinu, ktorú mu poskytujú vojaci, na čele s kapitánom, či lordom. Dobre si spomínam, že práve toto je to nepísané pravidlo, ktorým sa celý lordov oddiel riadi?"