Mr. Alpha

Siedma

,,Hej, proste ma strčil do kufra a asi tri hodiny ma tam nechal." zasmejem sa. Keď si takto na to spomínam s Izzy, už mi to ani nepríde tak nehorázne. Ale malo by. A prečo som s Izzy a prechádzame sa po záhrade  tejto pevnosti, v ktorej som zatvorená? Vraj mi chce vysvetliť, prečo som tu a ďalšie veci. Práve jej rozprávam o tom, ako ma Daniel uniesol. Zmrd jeden.

,,Tak toto by mi Zephyr nikdy nespravil. Už od prvej chvíle ma miloval. Stavím sa, že je to takisto aj s Danom, ale zatvoriť ťa do kufra naozaj nemusel." o čom to tu melie? Aké milovanie? Slová láska a Daniel mi k sebe proste nejdú. Nie!

,,Čože? Ako to myslíš, že od prvej chvíle..." poviem a Izzy sa capne po čele.

,,Bože, prepáč, že ťa tak mätiem. Zabudla som na to. Vieš, je to pre nás všetkých nové. Väčšinou sem ženy prichádzajú s tým, že o všetkom vedia, lebo sú rodené...ale nič. Musím ti to povedať celé od začiatku, inak by si to nepochopila. Poďme si radšej niekde sadnúť." zavedie ma k jednej lavičke rovno pri veľkej fontáne. Voda v nej vystrekuje v nepravidelných prúdoch a tie vytvárajú krásny synchronizovaný obrazec.

,,Tori, to, čo ti teraz poviem... Nezľakni sa. Je toho viac, tak sa priprav a skús to nejak rozdýchať. Dopredu ti hovorím, že okrem tých vecí, čo ti teraz poviem, sme v podstate normálni ľudia, čo žijú svoje životy ako každí iní... Teda až na pár detailov." tak to som teda náramne zvedavá.

,,Vieš, každý žije vo svete, kde sú rozprávky stvárnené iba ako animované filmy alebo knižné predlohy. My sa do tých rozprávok takpovediac ani nehodíme. Naše postavy väčšinou vystupujú v hororoch." sťažka prehltnem.

,,Stavím sa, že v minulosti si na nadprirodzené veci neverila a ani sa nimi nejak zvláštne nezapodievala. Teraz však budeš musieť zmeniť názor. Viem, že pre teba bude možno ťažké zmieriť sa s pravdou taká, aká je, ale verím, že ty to zvládneš." nachvíľu sa odmlčí, ale znova pokračuje.

,,Veci sa majú takto... Vieš, niekedy pred veľa veľa rokmi žili čarodejnice, vlkodlaci a ďalšie mýtické stvorenia. Čarodejnice upaľovali. Ale spoznať vlkodlaka, to už bolo ťažšie. Navonok sa správali ako normálni ľudia, ktorí chodia do roboty, školy... Neprejavovali žiadne známky toho, že sú niekým iným, než tým, za čo ich ostatní ľudia majú. Ale keď prišiel spln, neovládali sa. Premieňali sa na krvilačné beštie v podobe vlka. A preto tu boli aj lovci. Lovci vlkodlakov. Postupne sa počet vlkodlakov znižoval až to napokon došlo do štádia, kedy sa vlkodlaci museli dať na ústup. Vlastne, neostávalo im nič iné, aj keď mali nadprirodzenú silu a talent. Ale ľudia boli ajtak v prevahe. Preto sa tieto stvorenia sťahovali na odľahlé miesta, kde by mohli v pokoji žiť. Veľké skupiny išli práve sem, do Kanady. Takto sa tvorili svorky. V jednej dnes žijeme aj my. Neprišlo ti to divné? Určite áno... Kto by dal zámku názov The Royal Pack, však? Určite si si nad tým lámala hlavu, ale prišlo ti to absurdné, že by tu mohli bývať práve vlci. Ale je to tak. Naša svorka je jedna z najsilnejších v Kanade a to len vďaka Danielovmu otcovi. Inak všimla si si, že Zephyr, Daniel a Sebo sa podobajú? Nie? Tak teraz to už vieš... Sú to bratia. No späť k téme a k tomu, prečo ťa Daniel uniesol do tohto zámku, o ktorom sa ti nesnívalo ani v tých najhorších snoch. Každý vlkodlak má svoju spriazneni dušu. Teraz si určite myslíš, spriaznenú dušu, aká blbosť... V našom svete nie. Je to puto medzi mužom a ženou už od narodenia. Toto puto dôsledne vyberajú vyššie sily. Tá dvojica to nepociťuje až do doby, keď jeden z nich dosiahne vek sedemnásť rokov. Muž môže mať kľudne viac, ale ženu môže hľadať až vtedy, keď dovŕši sedemnásť rokov. Toto puto je veľmi silné a hlavne pre rodených vlkodlakov. Ty si vlkodlak zo štvrtiny. Ako to viem? Jednoducho... Ako som už spomínala, puto je veľmi silné a preto vlci pociťujú pocity toho druhého, dokonca niekedy aj myšlienky. Tvoja spriaznená duša, teda Daniel, si ťa vedel živo predstaviť. Mal ťa v mysli po celý čas od okamžiku, keď si dovŕšila vek. Dokonca sa dozvedel aj to, že sa vlkodlak iba zo štvrtiny. Veci sa majú tak, že tvoj dedko bol rodený vlkodlak. Spriaznená duša mu bohužial zomrela už v skorom veku a tak to tak veľmi emočne neprežíval. Našiel si ženu, tvoju babku. Bola človek. Potom prišla na svet tvoja mama, to bol už polovičný vlkodlak. Bohužiaľ sa história opakovala a jej spriaznená duša zomrela. Našla si teda tvojho tatka. Človeka. Potom si prišla na svet ty a tvoja sestra Ginger. Áno, aj ona bude mať svoju spriaznenú dušu. Tiež ju začne hľadať, keď dovŕši sedemnásť. No... A určite si pri dotyku s Danielom pociťovala šteklenie, alebo také príjemné chvenie. Neviem, ako to má štvrť-vlkodlak, ale my to pociťujeme veľmi silno. U teba je to omnoho menej, keďže si sa nenarodila tak, ako my. A preto ti chcem dať jednu radu. Zbytočne nemanipuluj s Danom... On, no vieš, má k tebe veľmi silný citový vzťah a ani si nevieš predstaviť, čo to s ním robí, keď sa objavíš v jeho blízkosti, keď sa ťa dotkne, alebo nebodaj by ste boli spolu najviac, ako sa dá... Veď vieš, čo tým myslím. Toto bol aj dôvod tvojho únosu. Ste spriaznené duše. Do konca života. Milujete sa, ste predurčení byť spolu. Tak to proste je. Keby jeden z vás toho druhého podviedol, opustil alebo nebodaj zomrel, ten druhý by zomrel žiaľom. Už by nemal dôvod žiť, existovať. Viem, že teraz Dana určite nenávidíš za všetko čo ti spravil, že ťa odtrhol od rodiny, uniesol ťa na toto miesto...ale skús sa mu oddať. Čím skôr to spravíš, tým lepšie." dokončí svoj dlhý monológ a jemne sa na mňa usmeje.

A ja? Stratila som všetky slová. Ja...neviem. Neviem, čo mám povedať, čo si mám myslieť, či jej mám veriť a čo mám teraz robiť.

Ty jej musíš veriť.

Áno. Nič iné mi ani neostáva. Človek by si myslel, že keď sa dozviem pravdu, pravdu o sebe, pravdu o svete, tak sa zrútim. Ale ja nie.

Ja totižto nie som človek.

,,Ja som vlkodlak."

Wuhuuu :D Kľud, kľud... No, čo poviete? Páčila sa vám kapitola? Aký máte názor na Izzy? Ja ju zbožňujem. :3

Btw, v milujej časti som vám ďakovala za 110 votov, a teraz? 140? Ja sa asi zbláznim, uštipnite ma niekto. :D Ďakujem za tak skvelého čitateľa, akým si práve TY! Áno, ty, bez teba by som teraz nebola tam kde som a určite by som nepísala túto kapitolu s takou radosťou a nadšením. ;) Pá pri ďalšej časti!

XoxoPaula