Mr. Alpha

Sedemnásta

STREDA

Škola... Uzatváranie známok. Učiteľka sa nadomnou zľutovala a dala mi z chémie dvojku. A keby aj nie... Načo sú komu tie sprosté známky? Maturitu spravím tak či tak, niečo v tej hlave predsa len musím mať.

Keďže je Harry o ročník vyššie, čo znamená že je tretiak a je na úplne inej chodbe ako ja, dnes som sa k nemu cez vyučovanie vôbec nedostala. Všade bola tlačenica a rozruch študentov. Každý lietal za zadkami učiteľov a prosíkal ich o zľutovanie. Ako keby od toho závisel svet. Našlo sa však aj pár exotov (čítaj ja a pár ďalších ľudí) ktorým to bolo úprimne jedno. Cez hodiny sa namiesto kŕčovitého očakávania hrali na mobiloch alebo len tak pozerali von oknom. Všetci už čakajú, kedy odtiaľto konečne na tie dva mesiace vypadnú.

Keď som prišla domov, bola doma iba sestra. Spoznala som to podľa hlasnej rapovej hudby vychádzajúcej z jej izby na poschodí. V kuchyni som si natrela rožok so syrokrémom. Chutilo to skôr ako nejaká syrová žuvačka, ale budiš. Po schodoch som vyšla do mojej izby a tašku hodila na zem. Zvalila som sa na posteľ a v tom mi zavibrovalo vrecko. Vytiahla som mobil z džínsov a prečítala si správu od Harryho.

Dnes o siedmej u mňa. Vyparíme sa a pôjdeme do baru.

Bary... Moc ich nemusím, ale keď som tam s Harrym tak je to o inom. Vtedy sa ma nikto nesnaží znásilniť, uniesť, predať, alebo... To stačí. Keď tam som s ním, nebojím sa. Harry je silný chlap a vidno to na ňom. Popri škole chodil pol roka na stavbu a to sa aj odzrkadlilo.

Keďže sú iba tri hodiny, tak mám ešte dosť času na ničnerobenie. Otvorím notebook, zapnem normálnu hudbu a som vďačná Bohu za to, že existuje vynález nazývaný slúchadlá. Konečne to prehlušilo hlasný rap vychádzajúci  zo susednej izby.

Asi hodinu pred siedmou sa začnem chystať. Spravím si jemné vlny, oblečiem sa do tmavých farieb a jemne nalíčim. Stále mi však ostáva nejaký ten čas, kým vyrazím, takže si to namierim do obývačky.

,,Ahoj mami." pozdravím ju, keď zíjdem dole schodmi. Mama sedí na gauči, pozerá Priateľov a chrúme pritom müsli.

,,Ahoj, nevieš, kde je výkvet?" výkvet je v maminej reči moja sestra. Niekedy dosť vyvádza, tak preto si zaslúžila túto prezývku. Ani som si neuvedomila, kedy prestala hrať hudba. Musela sa niekde vypariť. Ach... Ja ju zaškrtím.

,,No... Myslím, že mi včera spomínala že pôjde k Vande. Vraj si ešte musia docvičiť tú fyziku, či čo..." rýchlo to zahovorím a dúfam, že mama mi to zožerie. Žiadna Vanda ani fyzika neexistuje. Určite sa niekde fláka, ale to by ju mama rovno rozštvrtila. Ani neviem, prečo ju zachraňujem. Má už šestnásť, ale niekedy sa správa na desať.

,,Aha, dobre, lebo ani mobil mi nedvíhala. Ty kam ideš?"

,,Ideme von s kamošmi. Pôjde aj Harry, takže žiadny strach." pousmejem sa. Mama má Harryho fakt rada, ani jej nevadí, keď je u nás doma. Rozumejú si spolu, je pri nej milý a slušný. A navyše, mama sa naňho spolieha, že ma vždy ochráni.

•••

,,Ahoj Vicky! Poď ďalej, Harry je v izbe." otvorí mi dvere Harryho mama, Linda. Skvelá žena. Pozdravím sa, vstúpim dovnútra a vyzujem si tenisky. V kuchyni si všimnem riaditeľa, teda, Harryho otca, ako číta dnešné noviny s okuliarmi na nose. Keď si ma všimne, odloží noviny, narovná si okuliare a premeria si ma pohľadom.

,,Zdravím." jemne sa usmejem, ale na jeho tvári pretrváva kamenný výraz. Strasie ma.

,,Ahoj, Tori." povie nakoniec a znova začne čítať. Vydýchnem si.