Mr. Alpha

Šestnásta

Zrazu započujem kroky na schodoch. Zrejme vedú sem, do podzemia. Tých krokov je veľa. Odhadujem to tak na pätnásť ľudí. Zrazu sa ozve výstrel a ja stuhnem. Prestanem sa metať a celé telo akoby mi ochablo. Moju myseľ razom naplnil iba smútok. Šťastie, zlosť, agresivita a iné pocity sa úplne vyplavili. Ostala som len ja, a moja myseľ pohltená smútkom. Ľahla som si na studenú zem a dívala sa do blba. Nevnímala som výkriky Logana, ktorý sa ma snažil nejak zobudiť z tranzu, nevnímala som otváranie železných dverí na našej cele, nevnímala som odopínanie mojich železných okov, nevnímala som, ako ma niekto zobral na ruky, nevnímala som, ako ma niekto vyniesol von, nevnímala som, že konečne vidím denné svetlo, ktoré ma príjemne hladilo po pokožke, nevnímala som rozhovory druhých, aj keď boli veľmi hlasné a veľmi zreteľné, nevnímala som, keď sa mi niekto prihováral, nevnímala som, ako ma ten niekto niesol cez les až do zámku, ktorý som tak nenávidela a považovala som ho za klietku už hneď v prvý deň, nevnímala som, ako ma berú na ošetrovňu, nevnímala som, ako sa sestrička zo mňa pokúšala dostať jednu súvislú vetu a nevnímala som, keď mi ošetrovala zápästia aj keď to veľmi štípalo.

Vnímala som len to, že moja spriaznená duša tu už so mnou možno ďalej nebude.

•••
[Nasledujúce riadky sa Victorii bude snívať sen z jej života, momenty, ktoré naozaj prežila. Len pre pochopenie. Dúfam, že sa v tom nestratíte.]

PONDELOK

,,Victoria, poď sem! Pozri sa na tieto! Čo povieš?" spýta sa ma mama, ukazuje pri tom na sýto červené šaty s kamienkovým korzetom. Naozaj, musím uznať, že sú krásne. Prejdem končekmi prstov po jemnej látke šiat a pousmejem sa. Harrymu by sa určite páčili. Vezmem šaty do rúk a stratím sa v prezliekacej kabínke. Keď sa nasúkam do šiat, pozriem sa do zrkadla.

Si to ty?

Už si tak vyrástla...

Si krásna...

Povedala by starká, keby tu ešte bola. Zaženiem tieto myšlienky do kúta, keď započujem mamin hlas.

,,Úchvatné! Vicky, ty si tak prekrásna. Tieto berieme! Hm?" pozriem sa do maminej rozžiarenej tváre a slabo prikývnem. Harrymu sa určite budú páčiť.

Mama zaplatí šaty pri pulte a od vysmiatej predavačky si zoberiem papierovú tašku so šatami. Asi je šťastná, že predala. Ach ten sarkazmus...

Každý rok sa na našom gymnáziu koná koncoročný ples, na ktorý sú pozvaní všetci študenti bez výnimiek. Keby nemusím, tak tam ani nejdem. Ples je už v piatok, čo znamená za štyri dni. Teraz každý dobieha známky, prosí učiteľov o zľutovanie a vtiera sa im do riti. Nič pre mňa... Aké sú, také sú a nebudem sa nikomu vnucovať. Na budúci piatok je vysvedčenie a koniec školského roka. Cez prázdniny plánujeme s Harrym cestovať a postupne spoznávať Ameriku. Dúfam, že všetko výjde tak ako má a my budeme o tri týždne už v Oregone. Neskutočne sa teším na ten mesačný výlet. Šťastie je, že mi naši vôbec dovolili takto sa s ním túlať po štátoch, i keď v júli už oslávim svoju osemnástku. Teším sa na ten roadtrip. Spolu s ním. Iba my dvaja... Všetko máme naplánované. Chceme ísť pozrieť až na juh Ameriky, a možno sa zatúlame aj do Louisiany.

UTOROK

,,Ahoj láska." odhrnul mi neposlušné pramienky vlasov z tváre, dal mi ich za ucho a na perách zanechal sladký bozk. V tom okamžiku som zabudla na všetky problémy a starosti, bol v mojej hlave len on. Užívala som si čaro prítomného okamihu.

,,Už máš ten smoking na piatok?" pripomenula som mu. Neznáša smokingy ale na plese je povinný.

,,Nie, zajtra skočím do mesta." povzdychol si a ľahol si na posteľ. Ruky si dal za hlavu a mne sa naskytol pohľad na jeho vyrysované svaly, ktoré sú odmenou dní strávených na tej prekliatej stavbe.

Ľahla som si k nemu, hlavu položila na jeho hruď a počúvala pravdelné búšenie v hrudi. Tá mu následne zavibrovala, keď prehovoril.

,,Láska, ja na ten ples fakt nechcem ísť."

,,Harry. Vieš, že ani ja, ale to nie môj otec je riaditeľ, ale tvoj. Proste sa tam ukážeme, aby si ťa všimol aj tvoj otec a potom sa nenápadne vytratíme."

,,Dom bude celý náš."

,,Tomu ver."

Následne ma pobozkal do vlasov. Potom na pery, na krk...

•••

,,Heeej! Som doma!" zakričala som do domu, keď som vošla, ale nikto sa mi ani neozval. Už je pol desiatej, a oni nikde? Zas sa niekde vytratili a ani o sebe nedali vedieť. Toto milujem. Keby som vedela, že nikoho doma nie je, tak by som u Harryho pobudla aj dlhšie. Nevadí.

Schmatla som jablko z kuchyne a už len utekala hore po schodoch do svojej izby. Zvalila som sa na posteľ a zapla repráky. The Weeknd nikdy neomrzí.

Keď ani o pol jedenástej stále neprichádzali, vzdala som to a išla si dať rýchlu sprchu. Pri tom som si zrekapitulovala celý deň. Škola, potom domov a trocha upratať, k Harrymu, a teraz stojím pod prúdom vlažnej vody.

Zastavila som vodu, osušila sa, ešte si umyla zuby a ľahla si do postele. Mobil ukazoval jednu novú správu.

Harry: Dnes mi s tebou bolo úžasne. Ľúbim ťa, vidíme sa zajtra. Pa. :-*

Pousmiala som sa. Môžem mať ja takéto šťastie?!

Mohla som ja vydať časť? Po 783929 rokoch? Mohla! A som prešťastná, že som ju KONEČNE dopísala.

Čo vravíte na tento štýl písania? Ešte takých 4-5 častí bude v takomto duchu.

Inak, ako prázdninujete? Máte aj vy nejaké letné lásky? Pochváľte sa mi ♥

Inak, tí, čo sú tu takí songoši (?😂) poraďte nejakú brutálnu pesničku ♥ Vďakaaaa

Pá pri ďalšej časti,

vaše Paulinčiatko!

(Čo to mám dneska, preboha, za náladu😂)