Mr. Alpha

Deviata

,,To je mi vieš kde." odvrknem. Tak nech sa trápi. A čo. Znova sa snažím vymotať z jeho silných paží, ale nejde to. Je na mňa moc silný.

,,Skús použiť vlčiu silu." navrhne. Keby ešte nejakú mám, ty tuk.

,,Asi zabúdaš, že som sa nenarodila ako ty. Vlkodlak som iba zo štvrtiny. Žiadnu vlčiu silu nemám." pozastavím sa nad tým, ako zvláštne tieto slová znejú, keď vychádzajú z mojich úst. Áno, vážne som z časti vlkodlak a teraz pozor, ja som s tým stotožnená!

,,Len sa sústreď. Skús to, uvidíš, pôjde ti to." ha ha, Dan. Tak on ma tu drží v oceľovom zovretí a ja si mám sama pomôcť. Tak teda vyskúšam jeho rady. Zavriem oči a nechám sa unášať svojimi pocitmi. Rodina. Zámok. Vlkodlak. Spriaznené duše. Daniel. Únos. Nenávisť.

,,Veď mi rozdrtíš ruku Victoria!" bleskovo otvorím oči a upriamim pohľad na Dana. Na tvári má výraz pobavenia zmiešaný s trochou bolesti. To som zapríčinila ja? Pohľad premiestnim na naše ruky. Jednu mám silno omotanú okolo jeho predlaktia. Až tak, že tam teraz má červený odtlačok mojej ruky. Ja som to vážne dokázala!

,,Ja som to dala!" zvýsknem. Dan sa uškrnie a venuje mi pobavený pohľad. Sexy.

,,Hej. Vidíš, mal som pravdu." žmurkne. Dofrasaa, nežmurkaj. Jasné, pán veľkomožný má pravdu vždy...

,,Vieš Daniel, správaš sa, ako keby ti to tu celé patrilo. Nemysli si, že keď sme spriaznené duše, automaticky ti patrím aj ja." som prekvapená, ako odhodlane a nebojácne som tieto slová vyslovila. Niečo sa vo mne od toho únosu zmenilo. Už si len tak nenechám skákať po hlave, ako tomu bolo kedysi. Každý niečo potreboval a ja som neváhala a všetkým vyhovela. Na seba som akosi zabúdala. A práve teraz prišiel čas na mňa.

,,Zlatko, nevieš jednu podstatnú vec." povie, prisunie sa ku mne a tvár mi chytí do dlaní. Jeho tvár len pár centimetrov od tej mojej.

,,Ja som tu alfa." dokončí. Počkať, čo?

Našla si si alfu! Tvoja spriaznená duša je alfa! No nie je to úžasné? Úplne vystrihnutý z vlkodlačieho Playboya!

Ale ja seriem na to, že je alfa! Asi si myslí, že si môže robiť čo chce a zrejme sa mu to vždy podarilo. Ale tentoraz nie.

,,A potom teda predpokladám, že som luna." ja som to vážne vyslovila!

,,Momentálne nie si nič, iba zmysel môjho preafektovaného života. Kým nie je svadba, nie je ani luna." svadba???

Strasiem zo seba jeho ruky a postavím sa z postele na tvrdú zem. Žiadna svadba! S ním? Sotva!

,,Svadba? S tebou? Tebe už načisto hrablo!" kričím. Toľko zlosti som v sebe ešte asi nemala. Dan sa presunie rovno predo mňa a majetnícky ma chytí za boky. Zmrd!

,,Ja s tebou žiadnu svadbu mať nebudem! Mám sotva osemnásť! A ty? Veď ja ani neviem, koľko máš rokov... Ale to je jedno! Ja sa za teba nevydám! Proste nie!" znova kričím nevnímajúc našu vzdialenosť nevzdialenosť.

,,Myslím, že by si to prehodnotila." vysloví. Hm? To ako myslel?

Odpoveď mi dá v bozku na miesto pod uchom. Dofrasa.

Poddaj sa mu! Poddaj sa mu!

Nie! V žiadnom prípade! Iba mi chce opantať zmysly a potom to využiť v svoj prospech!

,,Zabudol si na to, čo som ti povedala? Nedotýkaj sa ma... Svoju budúcu manželku by si mal počúvať..." poviem priškrtene. Dan pokračuje v svojej činnosti. Bozkáva mi krk. Potom miesto nad kľúčnou kosťou. Nepočúva ma.

Snažím sa ho od seba odstrčiť, no nejde to. Skúsim použiť aj vlčiu silu, ale ani to nezaberá. Toto už vážne nie je vtipné.

,,Daniel... Prestaň..." poviem výstražne. Ale on ma neberie na vedomie. Veď ako inak, že? Alfa. Za svojimi bozkami necháva vlhkú cestičku a na mňa neberie ohľad. Neberie ohľad na to, že sa poznáme ani nie dva dni. Toto je nereálne.

,,Prestaň!" poviem už hlasnejšie. S ním to ani nehne. Ja na toto nemám nervy...

,,Prosím..." zaprosím, čo beriem ako moju poslednú možnosť na záchranu. Dan stuhne v pohybe a pomaly sa odtiahne. Zapozerá sa mi do očí. Jeho smaragdy ma akoby prepaľujú.

,,Raz ma budeš prosiť, aby som neprestával." povie. Počkať, čo to práve vypustil z úst? Mne sa asi sníva! Ja sa s ním nemienim zbližovať! Nikdy!

Moja, ste spolu zavretí v jednom paláci. Myslím, že to bude nevyhnutné.

Argggh!

,,To sotva." odvrknem a založím si ruky v obrannom geste.

,,Ako myslíš, querido." tá jeho atogantnosť ma raz doženie do hrobu!

•••

Je tu čas večere. Na obed som nešla, celý deň som sa potulovala po zámku a nejak to tu preskúmavala. To by ale nebol Dan, keby so mnou neposlal aj jednoho strážcu. Bol celkom chutný. Keď Daniel videl, aké pohľady naňho hádžem, skoro ho tam prizabil. Zistila som, že vyznať sa tu je vlastne docela ľahké. Celé to tu spája jedna dlhá, dlhá chodba. Celkovo sú tu štyri poschodia a nespočetne veľa miesností. Nechápem, načo tak veľký palác. Je tu však ešte jedna veža, ale do tej som bohužial cestu nenašla. Niekedy sa na to musím spýtať Izzy.

Momentálne sedím za vrchom stola a spokojne prežúvam. Jack prehovorí.

,,Tak, kedy bude svadba?" začnem sa dusiť.

00:17
Pekný čas, nie? Ideálny na novú kapitolku. 😂

INAK ĽUDIA! Ja asi zomriem...

Nie, nemám smrteľnú chorobu ale...

#2 in Werewolf! Čo vám dáva?!

♥ĎAKUJEM!♥

XoxoPaula