Mr. Alpha

Jedenásta

Ležal tam, celý čierny s žiarivo červenými očami.

Aj keď mi bolo hneď jasné, že je to Daniel, zľakla som sa. Mohol mi aspoň povedať, že sa mám pripraviť, a nie že sa zrazu otočím od toho krásneho výhľadu a tu bum - veľké čierne psisko. Pardón, vlk.

Ako menšia som milovala knihy. Aj teraz ich milujem, ale iné žánre ako vtedy. Mohla som mať tak štrnásť. Bola som zamilovamá do fantasy a všetkého s tým spojené. Najviac som však obľubovala príbehy o vlkodlakoch a týchto veciach. Kto by to bol povedal, že o tri roky sa tieto príbehy stanú skutočnosťou? Ja teda určite nie. I keď som na nadprirodzené javy verila, nikdy by mi nenapadlo, že sa v jednom takom ocitnem. Medzi vlkodlakmi.

,,Daniel okamžite sa premeň späť." prikážem mu, nespúšťam z neho oči. Potom si však všimnem, že na pohovke vedľa neho je kôpka oblečenia. On sa stihol aj vyzliecť, aby sa mu oblečenie nepotrhalo? Ten výhľad ma musel vážne zaujať, keď to stihol.

Čierny vlk, ehm, Daniel len pokrúti hlavou a začne sa ku mne približovať. Dopekla! Áno, je mi jasné, že je to on a že mi nič neurobí, ale predsalen teraz je z neho veľká čierna chlpatá hora svalov. S tesákmi. A preto aj začnem cúvať. On sa ku mne stále približuje a ja sa už nemám kam pohnúť. Narazím na koniec pohovky za mojím chrbtom a Daniel sa neprestáva približovsť. Papuľu má otvorenú, tak mám "krásny" výhľad na jeho ostré tesáky, ktoré ma, popravde, dosť desia.

Už je len pár centimetrov od mojej tváre. Ja som prilepená na pohovke a najradšej by som teraz použila hopšup prášok od Harryho Pottera. Inak, keď existujú vlkodlaci, existujú aj čarodejnice? Víly? Démoni?

Vlk mi oblíže líco. Fuj! Začnem si ho ihneď utierať a popod nos si šomrem nadávky, nejak si nechcem pripustiť, že ma teraz Daniel nepriamo pobozkal na líce. Keď už si doutieram vlhké líco, otočím sa smerom k výhľadu a poviem: ,,Ihneď sa premeň a obleč sa." naozaj mám už Daniela vo vlčej podobe dosť.

Som taká zaujatá výhľadom na okolité mesto, že ani nezaregistrujem Danovu prítomnosť za mojím chrbtom a jeho ruky na mojom páse. Ak ich hneď nezloží, prisahám že...

,,Pekný výhľad, že?" preruší hlbokým hlasom moje myšlienkové pochody o jeho uškrtení. A vykastrovaní.

,,Ihneď daj zo mňa tie hnusné paprče preč, inak za seba neručím." ozve sa jemné zachechtanie. Neznášam ho! Ako veľmi ho ja neznášam...!

,,Čo mi spravíš?" takže sa ideme chytať za slovíčka? Fajn!

,,Nakopem ťa do rozkroku a medzitým ako sa budeš zvíjať na zemi ti vykopem hrob." akosi často rozmýšľam o jeho smrti, či? Danove ruky na mojom páse však ostávajú.

,,Takúto Vicky milujem. Drzá, neprístupná a len moja." uhh?

Otočím sa na neho. Tá blízkosť ma zaskočí. Je len pár centimetrov od mojej tváre. To, ako zvláštne povedal tie slová... Nejak zvláštne to na mňa zapôsobilo. A to sa mi nepáči.

,,Nie som tvoja. Ani nikdy nebudem. Na to si zvykni. Nikdy!" vpľujem mu do tváre. Tak! Toto som chcela povedať! Či nie? Danovi sa na tvári mihne tieň sklamania. Alebo sa mi to len zdalo?

,,Victoria pochop konečne, že takto to má byť. My dvaja. Spolu. Navždy. Sme pre seba stvorení. Vyššie sily to tak zariadili, aby sme sa my dvaja našli, žili spolu, mali deti, vychovávali ich, ľúbili sa a potom spolu zostarli. Musíš sa tomu podvoliť. Čím skôr, tým lepšie. Nebráň sa svojim citom. Viem, že za tie veci čo som spravil, ma teraz asi nenávidíš, ale aj miluješ" máš pravdu, nenávidím ťa! ,,a preto ťa prosím, zmier sa stým. Ja viem, nemal som ťa tak uniesť a strčiť ťa sem. Mal som ťa nechať rozlúčiť sa s rodinou, kamarátmi, nemal som zabiť toho šoféra, ale on ti kurva ublížil! Nikto ti nesmie ublížiť!" na konci svojho monológu už kričí, ale potom začnem ja.

,,Tak teraz ty počúvaj mňa! Áno, správal si sa ako totálny debil! Mala som vcelku fantastický život, mala som úžasnú sestru, a aj keď sme sa hádali, ľúbila som ju! A stále ľúbim! Mala som úžasných kamarátov, ktorý ma podržali, keď bolo treba! A neviem si ani predstaviť, čo robia teraz, keď zistili, že som sa len tak zo dňa na deň vyparila! Zrejme po mne chceli vyhlásiť pátranie, ale mama ich určite uhovorila, pretože ona vedela, že toto sa raz stane! Že ma zoberieš preč! Ale ty nie! Však? Musel si si to urobiť podľa seba, lebo si alfa! Musel si ma od nich odtrhnúť a ani si ma nenechal rozlúčiť sa s nimi! A ešte o tom ubližovaní mi! Ten šofér mi nijako neublížil. To ty si naňho zreval, nech zastane. Tak čo mal chudák robiť?! Jasné, že ťa poslúchol! No tak som si trocha udrela hlavu, a čo! To mi neublížilo! Určite mi ON neublížil tak ako TY! A to nevravím fyzicky, ale psychycky! Ničíš ma! Počuješ?! Ničíš! A jedno si zapamätaj! Nebude dňa, kedy by som sa odtiaľto nepokúsila utiecť! Nebude dňa, kedy by som sa nepokúsila utiecť od TEBA! Vrah...'' postavím sa na nohy a strasiem zo seba jeho ruky. Slzy sa mi rynú po tvári, ale to je teraz jedno. Nechávam ho tam a idem preč.

,,Ani sa nepokúšaj ísť za mnou!" zakričím ešte naňho. A začnem bežať. Do jedninej miestnosti, ktorú tu poznám. Do našej izby. Bežím a nechám sa otriasať vzlykmi.

Otvorím si dvere a nahrniem sa do izby ako veľká voda. Daniel ma našťastie neprenasledoval. Jeho chyba...

Otvorím posuvné dvere skrine a vyberiem odtiaľ ruksak. Napchám doňho pár vecí, ako mikinu, deku a nejaké náhradné oblečenie.

Otvorím dvere na balkóm a potom vstúpim. Ešte že sme iba na druhom poschodí.

Idem odtiaľto preč.

Hiii! :D Ako reagujete na Victoriine chovanie? :/

XoxoPaula