Lia
Rozprávali sme sa celý deň. Mala som pocit že ho poznám už odmalička. Bol vtipný, milý a hravý. Bol presný opak toho čo som videla keď prvý krát vstúpil do triedy. Cítila som sa s ním tak volne.
Po škole sme zašli do cukrárne. Neskôr ma odprevadil domov. Otec mi volal že zase bude v robote do noci, takze budem sama.
Ked sme kráčali po ulici ruky mi volne viseli popri mojmu telu. Zrazu som pocítila Justinov dotyk. V tú chvílu akoby mnou prebehla elektrina. Pozrela som sa nanho s nechápavým pohľadom. Jeho oči sa vpíjali do tých mojich. Jemne ma pohladil po líci a ja som od slasti zatvorila oči. Túlila som sa k nemu. Vôbec mi nevadilo že sa poznáme len necelé dva dni. Pozrela som sa na neho a uvedomila som si že som sa zaľúbila. Pre mňa, to bola láska na prvý pohľad. Nikdy som neverila v takýto druch lásky. Mala som pocit že som v bezpečí. Aj slepý by videl na nom že jeho život nieje normálny ako život chalanov v jeho veku. Nemohla som sa nabažiť toľkej krásy. Jeho jemná pleť žiarila diamantmi. Jeho vlasy vyzerali akoby boli z hodvábu. Jeho oči boli krásne karamelové a jeho pery ma tak strasne lákali. Bol dokonalý.
Moje myšlienky prerusil ohnostroj ktory bombardoval moj žaludok. Svoje pery položil na tie moje. Podlamovali sa mi kolená. Chytil ma okolo pásu a ja som si ruky spojila za jeho krkom. Bozkával jemne. Nechcel mi ublížiť a cítila som z neho neistotu. Pomaly sa začal uvolnovať a ja s ním. Vyžadoval si jazykom vstup do mojích úst. S ochotou som mu vyhovela.
Keď nám už dochádzal kyslík, bozk sme ukončili. Svoje čelo som si oprela o to jeho a zadívala som sa mu do očí.
Justin
Musel som to urobiť. Bál som sa že taká možnosť sa mi už nenaskytne. Musel som to skúsiť. Páčilo sa mi to, rovnako ako jej. Nemohol som sa nabažiť pohľadu. Je naozaj nádherná. Cítil som sa ako malý chlapec ktorý sa slepo zamiloval. Kedysi som mal priateľku. Ale potom čo sa zo mňa stalo som si nemohol dovoliť blizke vztahy. Jediný moji kamaráti boli James, Paul, Sarah a Mia. Vedia čo som zač. Aj oni sú to čo ja, len v plnej verzii. Mne sa podarilo vyhnut sa uplným nasledkom a to vdaka im. Zivot nieje na ruziach ustlana postel. Je to boj a kazdy si vedie ten svoj vlastný.
V tichu sme sa na seba pozerali. Lia chcela niečo povedať ked ju vyyrušil zvuk mojmo vyzvanajuceho mobilu. S ospravedlnim som na nu zmurkol a jedny tahom prsta som zdvihol hovor.
- Ahoj Justin, prepáč že ťa vyrušujem ale je to naliehavé.
-Čo sa stalo James?
-Musíš prísť, potrebujeme sa s tebou porozprávať.
-Dobre ale o čo ide?
-Ide o ten klan.
-Hňed som doma.
-Ok, čakáme ťa.
Zrušil som hovor a schoval mobil do tašky. Lia tam len potichu stála a pozerala sa do zeme.
"Prepáč, musím ísť. Povinosti volajú."
"To je vporiadku." vicítil som v jej hlase že ju to mrzí. Aj mňa to mrzí. Nechcem od nej odchádzať.
Dal som je letmú pusu na pery a odišiel som.
Lia
Justin musel odísť. Nemohla som prestať myslieť na ten bozk. Bruškami prstov som si prešla po perách a v hlave som si opakovalaa scénu spred 5 minút. Už teraz mi chýbal.
