Lia
"Lia, niekto za tebou prišiel."
"Otec, povedz mi kto to je!"
Vošla som do kuchyne s veľkou túžbou vedieť kto prišiel za mnou. Keď som zbadala kto to je, v očiach sa mi zaleskli slzy. Vo svojom vnútri som cítila len bolesť a hlbokú nenávisť. Dotyčná osoba začala kráčať ku mne s úsmevom akoby sa nič nestalo. Naivná!
Uhla som sa a prepálila ju pohľadom. V jej očiach sa zalesklo prekvapenie.
"Čo tu chceš?" vypľula som zo seba. Jej oči sa tápali v zmätenosti.
"Prišla som za tebou." snažila sa zostať pokojná. Moja mama nenávidela, keď som ku nej bola drzá. Vedela som že sa snaží ovládať.
"Prečo? Prečo si prišla?" začala som kričať.
"Pretože si moja dcéra!"
"Zrazu? Zrazu som sa znovu stala tvojou dcérou? Na ako dlho?" chaoticky som rozhadzovala rukami.
"Miláčik, ja-" skočila som jej do reči.
"Vypadni! Toľký čas si sa neukázala a teraz si tu nakráčaš akoby sa nič nedialo."
"Zlatko, chcela som ťa vidieť."
"Ty už na to nemáš právo, mama!"
To už som nevydržala a rozplakala som sa. Rozbehla som sa o svojej izby, zamkla som dvere a pomaly som sa po nich spustila až na zem. Rukou som si zakryla ústa aby som utíšila vzlyky vychádzajúce z mojích úst.
Ako sa opovažuje? Nechala nás s otcom samých, odišla do Európy a nezaujímala sa ani o mňa ani o otca. A zrazu si tu príde s falošným úsmevom a volá ma svojou dcérou!
Zdola bolo počuť hlasy otca a mamy. Silné urážky opúsťali ich ústa. Otec sa o mňa staral keď som ju potrebovala. Viem že ani preňho nie je táto situácia najpríjemnejšia. Nenechám aby sa môj otec pre ňu trápil.
Celou svojou silou som otrvorila dvere a vypochodovala som dolu. Mama vrieskala po otcovi a otec po mame. Nedalo sa na to pozerať.
"Dosť!" zakričala som na celý dom tak, aby ma počuli. V dome zostalo ticho a začala som si získavať pozornosť rodičov.
"Neviem čo si si myslela že sa stane keď tu prídeš, ale jednou vecou si istá buď. Svojím odchodom si sa vzdala aj mňa aj otca. Nemáš tu prečo byť, takže sa môžeš vrátiť tam, odkiaľ si prišla!" obrátila som sa na mamu a svoj dlhý monológ som odrecitovala na jeden nádych.
Opäť zavládlo ticho. Netrvalo však dlho.
"Bez teba nikam nejdem!" veta vslovná z maminých úst ma prekvapila. Zmätene som sa na ňu pozerala. Chcela som sa spýtať čo to má znamenať, no prerušila ma.
"Chcem aby si sa so mnou vrátila do Európy."
"Nikdy!"
"Nemáš na výber Lia! Som tvoja mama!"
"Nemôžeš ma len tak zobrať!" hystericky som zakričala.
"Ale môžem, a aj to urobím! Pomaly si začni baliť veci, zajtra nám letí lietadlo." povedala pokojne, akoby si vôbec neuvedomovala že mi ničí život.
"Prečo mi to robíš? Nejdem nikam?" z očí sa mi začali valiť slzy.
"Vybavila som ti výborné vzdelanie, v Európe ti bude lepšie. Zajtra odchádzame a to je moje posledné slovo."
"A čo otec? On si v Európe tak rýchlo nenájde prácu." spýtala som sa.
"Otec s nami nejde." zadúšala som sa plačom. Mama svojím ladným krokom odišla z domu. Zrazu som pocítila, ako ma nikto stiahol so medvedieho objatia. Otec ma tíšil ale mne to vôbec nepomáhalo. Nemôžem ho tu nechať, nemôžem odísť.
Vyskočila som na rovné nohy a rozbehla sa von z domu. Utekala som len jedným smerom. Za Justinom.
Justin
"Išla tam aj napriek môjmu zákazu!
"Upokoj sa Justin."
"Nie!"
"Upokoj sa!" kričal na mňa Paul.
"Pozri sa na tie fotky, pozri sa na tú SMS! Vravel som jej aby tam nešla a predsa ma neposlúchla!" moje nervy boli na pokraji zrútenia.
"Justin! Nikomu takto nepomôžeš!" mal pravdu ale nechcel som ho počúvať. Chytil som svoj mobil a neveriacky sa pozeral na SMS od neznámeho.
Od neznáme: Mal by si si dávať väčší pozor na svoju priatelku!
Boli tam tiež fotky Lii a Kate, boli s nejakým chlapom na káve a rozprávali sa. Bol to ten dátum, čo mi vravela o ponuke. Stretla sa s tým mužom aj napriek tomu že som jej to zakázal.
Bol som červený ako paradajka a nevedel som sa upokojiť. Domom saa ozval hlučný zvonček.
Nestihol som ani otvoriť dvere a do náruče mi vletela uplakaná Lia. Jej myšlienky boli chaotické. Stískala ma ako sa najviac dalo no ja som nereagoval. Bol som až príliš naštvaný.
"Oh Justin, ani si nevieš predstaviť ako som rada že ťa vidím." šepkala mi do ramena. Keď zistila že nič nerobím, odtiahla sa a nechápavo žmurkala.
"Čo sa stalo?"dookola sa pýtala.
"Prečo si to spravila?"
"Čo som spravila?" stále nechápala
"Stretla si sa s tým mužom aj napriek môjmu zákazu!" môj hlas začal naberať na intenzite.
Zostala ticho.
"Justin j-ja...nechcela som, išla som s Kate. Nič sa nestalo." trasľavo hovorila.
"Ale mohlo sa!" s týmito slovami so vošiel do mojej izby. Čudujem sa že moje dvere ešte stoja.
Frustrovane som si vošiel prstami do vlasov a nahlas som vzdychol.
Lia
Odišla som z Justinovho domu a kráčala len tak po ulici s hlasným plačom. Bolo mi jedno kto ma vidí či počuje.
Mama ma chce zobať do Európy, strácam svojho otca a Justin je na mňa nahnevaný.
Zrazu pri mne zastala čierna dodávka. Vyšli z nej nejakí muži v čiernom a stiahli ma do nej. Začala so kričať. Jeden z nich ma utíšil svojou rukou.
Pozrela som sa hore a uvidela som toho chlapa, ktorý mi dával tú ponuku. Od prekvapenia som roztiahla oči. Viac som sa krútila a branila sa. Potom si pamätám len tmu.
No takže, tu to je :) hope u like it!!!! :D som rada že vás mám a že čítate moj story :) mám taký pocit že vás ale veľa nie je, mrzí ma to veľmi :( berem to tak že to nikoho nebaví, no nevadí mňa to baví :) ak chcete nejaké venovania stačí sa ozvať :)
Love ya :)
PS: Sorry za chyby, nechcelo sa mi to opravovať :D
