Justin
Potreboval som sa upokojiť. Z hlboka som dýchal. Nemusel som tak kričať. Lia nevyzerala najlepšie keď sem prišla. Určite sa niečo stalo.
Pomaly som sa uvolňoval a môj dych sa ustálil. Musím zistiť čo sa stalo! Pomyslel som si.
Vykročil som z izby a namieril som si to rovno do obývačky. Sedel tam Paul a pozeral televízor.
"Kde je?" nemusel som hovoriť o koho ide, Paul to veľmi dobre vedel.
"Odišla." odpovedal pokojne.
"Akože odišla?" nechápal som.
"Odišla! Odišla hladať pomoc niekde inde! Ty si vážne nevidel aká bola zničená? Až tak ťa tvoj hnev ovládol?" Paul začal zvyšovať hlas.
Nemohol som nič povedať, vedel som že má pravdu. Zobral som si bundu a išiel som ju hladať. Bežal som ku nej domov. Kde inde by mohla byť?
Zazvonil som a čaka, kým mi niekto otvorí. Otvoril mi Lii otec. Na tvári mu bolo vidieť strach.
"Kde je Lia?" spýtal som sa trasľavo aj napriek tomu že som vedel odpoveď. Jeho myšlienky mi trhali hlavu.
"Neviem." povedal z posledných síl.
"Nájdem ju!" uistil som ho. Rozbehol som sa do lesa. Potrebujem sa sústrediť, potrebujem pokoj.
Sadol som si na peň. Hlavu som si vložil do dlaní a tuho som zatvoril oči. Myslel som len na moju lásku. Kde je, čo robí a či je vporiadku. Neskutočná bolesť prešla celým mojím telom. Toto nie je dobré. Zvíjal som sa v bolestiach. Zrazu ma pochytil nie častý tranz.
"Prosím nie!"
"Buď ticho dievča, ináč to bude horšie!"
"Prosím!"
Prudko som otvoril oči. Dýchal som ako o život. Moja Lia, moja láska. Ak jej ublížia tak prisahám že to nikdo neprežije.
Postavil som sa a chcel som bežať preč, no niekto ma zastavil. Strčil do mňa a ja som znova skončil na zemi. Neváhal som a vyskočil som na nohy, pripravený zaútočiť. Nemohol som však uveriť koho som videl.
"Jaden?"
Prepáčte že taká krátka ale nestíham, ani som neplánovala dať časť tak skoro ale pre jednu úžasnú osobu som ti to rozmyslela :) neviem kedy dám ďalšiu, mám vás všetkých veľmi rada, ďakujem za votes, prepáčte za chyby :D
Love ya :)
PS: Táto časť je strašná :(
