Lia
"Tak povedz niečo!" kričala som na Justina. Pozeral sa na mňa ako puk. To nemôže byť pravda. Nemôže.
"Lia, ja.....nechcel som aby si to vedela. Bál som sa." potichu vyriekol.
"Moja práca sa zatiaľ skončila." povedal ten muž a odišiel. Zostali sme sami.
"Prečo?" spýtala som sa.
"Bál som sa, veľmi som sa bál"
Vtedy som si začala dávať veci dokopy. Justin je vlk, môže mi hocikedy ublížiť. Toto všetko, jeho slová mohli byť len pasca. A ja hlúpa som naletela.
Justin sa začal ku mne približovať. Začala som cúvať. Narazila som do steny, už som nemala úniku. Bála som sa ho.
"Lia...prosím, neublížim ti." chcel ma chytiť za ruku ale stihla som sa uhnúť. Strčila som doňho aby som si uvolnila cestu von. Bežala som ako mi nohy stačili. Rozbehla som sa do lesa, do bezpečia.
Zastavila som ďaleko od chaty. Od Justina. Nikdy som nechcela mať tento pocit. Báť sa milovaného. Myslela som si že on jediný mi rozumie. Ale asi som sa zmýlila. Počula som za sebou kroky. Obzrela som sa a uvidela bežiacého Justina, ktorý sa ku mne približuje. Začala som znovu utekať. Odpočila som doprava. Zastala som a chytila sa stromu. Predomnou sa zjavil Justin. Utekala som ďalej od neho ale bol rýchlejší. Obkľúčil ma. Bežala som dolu kopcom. Zrazu som sa potkla o konár a spadla na zem. Cítila som nesmiernu bolesť v členku.
"Lia...." otočila som sa a predomnou bol Justin. Zľakla som sa a začala cúvať. Chytil ma za ruku a druhou sa dotkol môjho líca.
"Prosím, neboj sa ma. Prosím neznesiem ten pocit. Milujem ťa a nikdy by som ti neublížil. Ver mi."
Justin
Tak veľmi ma bolel pocit že sa ma bojí. Nikdy som to nechcel docieliť. Milujem ju celým srdcom.
"Nechaj ma!" zakričala zúfalým hlasom. Potiahol som sa za vlasy. Chcela sa postaviť ale bolesť v jej nohe to nedovolila. Zrazu mi v hlave začalo veľmi silno hučať. Počul som jej myšlienky. Všetky, bojí sa ma. Myslí si že som ju využíval. Myslí si že je moja korisť.
Členok ju stále bolel. Pomaly som jej ho chytil a snažil sa zistiť jej stav. Cukla sa keď som sa jej dotkol. Členok mala napuchnutý.
"Máš to napuchnuté, musím ti to ošetriť." začala splašene kývať hlavou. S ťažkosťami sa postavila a utiekla ešte viac do hĺbky lesa. Kľakol som si na kolená a začal zo zúfalstva kričať. Nesmiem ju nechať samú. Nedovolím aby sa niečo stalo. Rozbehol som sa tým istým smerom ako ona. Hľadal som ju po lese. Nikde nebola. Začalo sa stmievať ale moje nádeje nezhasínali. Nájdem ju aj keby som mal zomrieť.
Lia
Niekto stál oproti mne. Nevedela som kto to je. Zrazu som pocítila ostrú bolesť v ruke. Cítila som ako pomaly upadám do tmy.
Krátka ale aspoň niečo. Mám dosť veľa školy takže moc sa mi písať nedá. Ďakujem vešetkým.
Love ya :)
PS: Prepáčte že je taká strašná :(
