Jaden
Musím niečo vymyslieť.
Lia
"Ani ste nám nepovedal, ako sa vlastne voláte?" zdalo sa mi že n chvílu stuhol, no potom sa spamätal.
"Ach, áno prepáčte. Volám sa Dylan Bailey."
"Ja som Kate a toto je Lia. Prečo ste Lii navrhli takúto ponuku?" Kate chytila situáciu do svojich rúk.
"Stretol som niekoľko ľudí a veľa z nich sú moji priatelia, ktorý mi povdali o talente vašej kamarátky Lii. Ak je to skutočne tak, mám chuť s Liou spolupracovať." ozrejmil pán Bailey.
"O akú spoluprácu ide?" vložila som sa do toho ja. Vadí mi že sa o mne bavia akoby som tu nebola.
"Mám nahrávacie štúdio, nahráme nejaké songy, vyskúšam tvoj hlas a potom sa uvidí."
"V akom čase si to predstavujete?" spýtali sme sa s Kate rovnako.
"No..." pán Dylan sa zasmial a pokračoval."Podľa toho ako sa zhodneme." diplomatická odpoveď. Chcela som niečo povedať ale vyrušil nás jeho mobil. Zdvihol ho a rozprával čosi že hneď tam bude a podobné veci.
"Dámy, musím súrne odísť. Moje číslo máte, premyslite si to a potom mi dajte vedieť." kývol na nás a odišiel.
Chvíľu sme este sedeli a potom sme sa pobrali domov. Bola som dosť unavená. Ani neviem prečo. Zapla som si televízor a pozerala som.
Justin
Zrazu mi zavibroval mobil. Prišla mi SMS od neznámeho. Aj by som si ju prečítal ale práve teraz nemám moc času.
Lia
Zobudila som sa na to že mi prišla SMS. Pozrela som sa kto mi píše. Justin. Rychlo som ju otvorila.
O piatej buď nachystana <3
Nič viac tam nebolo. Hmm...to je zvláštne. Ako poznám Justina, treba ho vo všetkom počúvať.
Išla som sa osprchovať. Mokré kvapky vody mi stekali po mojej pokožke. Vnímala som tu pohodu. Namydlila som sa a poroztierala si šampón po tele. Splachla som si vlasy, vyšla zo sprchy a poutierala som sa. Na telo som si naniesla telové mlieko, ktoré vonia po kokose. Justin tú vôňu miluje. Vyčistila som si zuby a vošla do skrine s otázkou čo si vezmem na seba.Nakoniec som si vybrala (obrázok na boku) a mohla o sebe povedať že som hotová. Este som si dala jemný make-up. Pozrela som sa na hodiny. Bolo 16:55.
Počítala som minúty, sekundy. 16:57. 16:58 no tak už to bude. 16:59.
4...3...2...1. 17:00. Vtedy mi prišla správa. Otvorila som ju a bolo tam:
Tak rád by som bol s tebou. Tak rád by som tá objimal. Musíš si má však nájsť. Budem tí držať palce lebo už teraz mi chýbaš a chcem byt pri tebe. Kráčaj ulicou po pravej strane od domu a nechaj sa viesť <3
Prekvapene som sa pozrela na displej. Zhlboka som sa nadýchla a vyšla z domu tak ako kázal.
Toto bude ešte zaujímavé...
No takže táto časť je strašná a za to sa moc ospravedlňujem. Taktiež aj za GRAM chyby. Ďalšia čásť bude zajtra a musím sa priznať že sa na ňu teším už od začiatku písania, dúfam že sa bude páčiť aj vám.
Love ya :)
