7.čásť

520 23 1
                                        

Tak konečne nová časť. Venovaná: Domcika333, diki za podporu si super. Pred chvilou som si pozerala kolko ludi moju story cita, woow dakujem vsetkym uzasnym citatelom. Love ya ♥

Lia

Teším sa ako malé dieťa. Len ja a Justin. Zaparkovali sme pred krásnou drevenou chatou. Bola hlboko v lese čiže sme mali súkromie. Úžasné.

"Wau." s úžasom som poznamenala. "Je to nádhera."

"Som rada že sa ti tu páči."

"Veľmi, ďakujem." objala som ho.

"Poď ideme vybaliť." vošli sme do chaty. Bola luxusne zariadená. V obývačke bol veľký gauč. Bol tam aj krb v ktorom už onedlho bude praskať oheň. Na poschodí bola kúpeľna, dve izby a jedna spálna. Bola v nej veľká manželská posteľ. Justin na mňa šibálsky žmurkol.

Vybalili sme si veci a zišli dole. Justin zakúril aby bolo v chate teplejšie.

"Nepôjdeme sa prejsť" navrhol Justin.

"Jasné."

Obliekli sme sa, preplietli si ruky a vykročili do hustého lesa.

"Povedz mi niečo o sebe." vyzvala som ho.

"Nemám ti čo povedať."

"Povedz mi o tvojej rodine."

"Nerád o nej rozprávam." zašepkal.

"Dobre, tak mi povedz niečo o tvojej hudbe." zvolala som nadšene. Vždy mi vravel že má rád hudbu a že aj sklada piesne ale nikdy som ho nepočula.

"Ja? A čo ty, aj ty máš spevácku kariéru pred sebou."

"Áno, miluem spev. Občas spievam na nejakých akciách, nejaké tie napísané piesne a hra na klavíri. Ale teraz ty!" prikázala som mu. Ticho sa zasmial a dal mi bozk na líce.

"Tiež miluem spev, hrám na klavíri, gitare, bicích, trúpke."

"Zaspievaj mi niečo, prosííím" prosíkala som ho ako o život.

"Nie Lia, radšej nie." odmietol.

"Agrh.....prečo ja?" spýtala som sa smutným tónom.

"Môj spev nie je nič moc, iba by si ohluchla." podceňoval sa. Veď už len keď hovorí mám pocit že omdliem nie to ešte keď mi bude spievať.

"Poďme naspäť, už je zima. Nesmieš prechladnúť."

"Dobre, poďme." vykročili sme do chaty.

Vošli sme dovnútra. Justin  išiel spraviť kakao a ja som šla po deku. Sadla som si na koberec vedľa krba a užívala si teplo prúdiace okolo mňa. Pocítila som ruky okolo môjho pasu. Usmiala som sa a položila si hlavu na Justinovu hruď. V ruke som mala šálku kakaa a pomally z nej pila. Pozerali sme sa na iskry, ktoré poletovali v ohni.

"Môj život dostal zmysel, keď si doň vošiel ty." zašepkala som

"Rozmrazila si moje ľadové srdce." opätoval mi vetu.

"Milujem ťa."

"Ja teba viac."

"Stále myslím na ten hlas." prerušila som to ticho medzi nami.

"Nemysli na nič láska, užívaj si že sme tu teraz a spolu."

"Keď som ťa prvý krát videla, vyžarovalo z teba niečo, čo som u nikoho iného nevidela. Ty si iný, líšíš sa od ostatných. Už vtedy som vedela že nemáš normálny život. Viem že v tvojom živote nieje všetko vporiadku. A ty to vieš tiež, len mi to nechceš povedať Takmer nič o tebe neviem. Napriek tomu ťa milujem."

Don't be scaredKde žijí příběhy. Začni objevovat