You will not be alone again [TEEN WOLF Fanfiction]

1. Doktorka Watsonová

„Musíš tu zostať áno," prísne sa na neho pozrela doktorka a ukázala na čakáreň. „Postaráme sa o neho, dobre?"

„Chcem byť s ním," odvetil jej chlapec, bol nešťastný, bledý ako stena a ona s ním naozaj súcitila, ale musela trvať na svojom. Nemohla ho pustiť do operačnej sály, tam nemal prístup nikto okrem doktorov a sestričiek.

„Všetko bude v poriadku, sľubujem," pokúsila sa o úsmev. „Tvojho otca zachránime. Od toho tu sme, my doktori, sľubujem, že urobíme všetko. Musíš tu však zostať, v čakárni."

Chlapec prikývol, rezignoval a venoval jej pohľad. „Zachráňte ho, prosím." Zúfalo na ňu hľadel.

Prikývla a odišla na operačnú sálu. Vždy zachraňovala životy ľudí, vždy sa jej to podarilo a preto prišla aj sem do Beacon Hills. Netušila, čo ju sem zaviedlo, možno to veľké číslo mŕtvych ľudí, ktorých nikto nezachránil a ona to cítila ako svoje poslanie. Pretože neznášala, keď nevinní zomierali a keď nechávali na tomto svete tých najnevinnejších – svoje deti.

Doktorka sa pozrela na zraneného muža na operačnom stole. Nebol na tom vôbec dobre. Ona si zaumienila, že ho musí zachrániť. Nielen kvôli svojmu poslaniu, ale hlavne kvôli jeho synovi, ktorý bol úplne zlomený.

„Poďme na to," povedala ostatným. „Ten muž musí žiť."

***

„Je v poriadku, však?" spýtal sa jej okamžite, keď vyšla z operačnej sály. „Zachránili ste ho?"

„Je stabilizovaný, ale ešte bude v anestézie, tak dve hodiny, možno by si mal ísť domov a oddýchnuť si," riekla mu.

„Má len mňa, len mňa," opakoval jej chlapec zúfalo. „Ostanem tu."

„A vieš, čo sa mu stalo?" pýtala sa ho milo doktorka.

„Našiel som ho, umieral," vravel. „Bude v poriadku, však?"

Doktorka sa na neho usmiala. „Sľúbila som ti to predsa," vravela mu. „Ako sa voláš?"

„Stiles," odvetil jej.

„Dobre ma počúvaj, Stiles," chytila ho za ruku a druhou rukou si odhrnula blonďavý vlas, ktorý jej padal do tváre. „Moji pacienti neumierajú, pretože ja urobím aj nemožné, aby som ich zachránila. Tvoj tatko bude v poriadku. Ty budeš v poriadku."

„Ako sa voláte?" spýtal sa jej.

„Watsonová, doktorka Watsonová," odvetila mu. „Mal by si ísť domov."

„Doktorka má pravdu, Stiles," zastavila sa pri nich sestrička Melissa a pohladila chlapca po tmavých vlasoch. „Môžem zavolať Scotta."

„Nie, nechcem s nikým hovoriť," odmietol Stiles a potom odišiel, ale obe videli, že zamieril iba do bufetu.

„Tak ako je na tom šerif?" spýtala sa doktorky Melissa.

„V skutočnosti neviem," pokrútila smutne hlavou. „Ale ja na to prídem. Vyzerá to tak, že bol niečím otrávený, ale vôbec nevieme čím. Vy niečo viete, Melissa?"

„Nie," pokrútila aj sestrička hlavou.

„Pozeráte sa na mňa s príliš veľkým pokojom," riekla doktorka Watsonová. „Ak niečo viete..."

„Neviem," zopakovala Melissa, „ale záleží mi na tom, aby sa z toho dostal. Rovnako, ako vám. Je to môj známy, celé tie roky. Nie je to len šerif. Naši synovia sú najlepší priatelia a Stiles nikoho iného okrem neho nemá. Rozumiete mi?" trocha zvýšila hlas.