You will not be alone again [TEEN WOLF Fanfiction]

12. Zlý pocit

Claudia dovarila večeru pre seba. Noah sa jej takmer celý deň neozval a ona si začala robiť starosti, čo sa vôbec stalo. Najedla sa a potom chcela trocha relaxovať pri čítaní knihy, keď počula domový zvonček.

Pobrala sa otvoriť dvere a usmiala sa, len čo ho zbadala. „Ahoj."

„Prepáč, že som sa neozval," ospravedlnil sa jej a letmo ju pobozkal na pery. „Nespala si?"

„Nie," odvetila mu a vpustila ho dnu. „Zohrejem ti večeru, šerif," žmurkla na neho, „zatiaľ mi povedz, čo sa stalo."

„Hayden a Liam niečo videli a našli malého chlapca. Nič si nepamätal a jeho rodičia proste zmizli. Scott sa mu dostal do mysle a vravel, že ich napadli akísi muži na koňoch v čiernom. Mali pištole a Scott si myslí, že sa vrátia," vravel jej a sadol si ku kuchynskému pultu.

Claudia zohriala večeru a zamračila sa. „Akosi tomu nerozumiem," povedala a zazívala. „Ako mohli jeho rodičia iba tak zmiznúť, nedáva to zmysel. Niekto ich uniesol?"

„To zistíme," povedal jej.

„Myslíš, že sú mŕtvi?"

„To naozaj neviem. Parrish a Clarková ostali na tom pracovať a ja som ťa chcel vážne vidieť," usmial sa na ňu, keď pre neho položila cestoviny s tuniakom.

„To je milé," pobozkala ho na líce. „Dobrú chuť."

„Ďakujem, bábika."

Claudia sa pousmiala a premýšľala nad tým, čo jej povedal o novom prípade. Zamyslela sa, či by mohlo ísť o niečo nadprirodzené, alebo to je len únos dvoch ľudí. Predsa len takéto veci sa diali aj v Beacon Hills, mohlo ísť o niečo bežné, normálne, nemuselo za tým byť nič nadprirodzené. Hoci vedela, že taký Stiles čaká celé mesiace iba na to, aby mohol riešiť nový nadprirodzený prípad. On si to neuvedomoval, ako veľmi ho ona za tie mesiace spoznala. Bola presvedčená, že určite teraz niečo vymýšľa, určite na vlastnú päsť pátra po tom, čo sa mohlo stať. Nuž Noahovi to nepovedala. Vedela, že to aj on vie. Dokonalo poznal svojho syna.

***

Keď sa na druhý deň ráno zobudila, bola v posteli sama. Noah sa ešte neskôr večer vrátil na policajnú stanicu. Claudia sa u neho ešte chcela zastaviť s raňajkami, skôr ako pôjde do nemocnice, kde mala dnes službu.

Rýchlo sa osprchovala, obliekla a potom po ceste kúpila raňajky a vtrhla na policajnú stanicu.

„Ahoj, láska, raňajky prišli," otvorila dvere na jeho kancelárií a usmiala sa, keď zodvihol hlavu a pozrel sa na ňu so všetkou láskou v očiach.

„Pracoval som celú noc, ty si vážne poklad," postavil sa zo stoličky, podišiel k nej a vzal od nej tašku s raňajkami. Pobozkal ju na líce.

Spoločne sa najedli a on jej zatiaľ rozprával o prípade. „Na adrese, ktorú nám ten chlapec, volá sa Alex dal, stojí iba opustený dom."

„To je čudné nie?"

„Veľmi čudné," prikývol.

„Čo na to hovorí, Stiles?" spýtala sa ho.

Prekvapene sa na ňu pozrel. „Stiles?"

„Myslím, že vieš, kam tým mierim," žmurkla na neho. „No tak, miláčik, nemôžeme vylúčiť to, že za tým môže byť niečo nadprirodzené, takže možno by si mal preveriť to, či tvoj syn dnes šiel do školy, alebo išiel pátrať na vlastnú päsť."

„Dúfam, že šiel do školy," odvetil jej. „Máš pravdu, Stiles si myslí, že za tým je niečo nadprirodzené."

„A čo ešte hovorí ten chlapec? Alex?"