You will not be alone again [TEEN WOLF Fanfiction]

18. Vyberám si teba

Claudiu prekvapilo, že dom Stilinskich bol otvorený. Vošla dnu a rozhliadla sa okolo seba. Bolo tam veľmi veľké ticho. Claudia potichu kráčala k Stilesovej izbe. Počula Noahov hlas, ako sa rozpráva s mŕtvou manželkou.

„Claudia, my sme mali syna. Môžeme ho nájsť, môžeme ho priviesť späť!" Počula jeho naliehavý hlas.

Takmer ani nedýchala. Lydia mala pravdu, naozaj tomu uveril. Noah konečne veril, že má syna.

„Nič tu nie!" počula zase jej hlas. Akoby hrala proti ním. Claudia bola presvedčená, že ona naozaj nemôže byť skutočná. Rozmýšľala nad tým, aká asi bola skutočná Claudia Stilinská. Uvedomila si, hoci ju to bolelo, že musela byť úžasná žena, ak vychovala takého skvelého chlapca ako je Stiles. A Noah ju musel veľmi milovať, keď si ju vytvoril ako záplatu za strateného syna.

„Musíš vojsť do izby, miláčik," povedal Noah.

Claudiu zabolelo, že povedal inej žene „miláčik." Po tvári jej tiekli slzy a nepohla sa z miesta. Ďalej iba počúvala ich rozhovor.

Počula kroky, čo znamenalo, že Claudia Stilinská vošla do izby. „Stále tu nič nie je," odvetila mu.

Presviedčala ho, že to nie je skutočné, že Stiles nie je skutočný. Bola to jej úloha. Určite bola vytvorená Divokým honom, aby vymazávala všetko, čomu Noah začal veriť. Claudia sa oprela o stenu a zúfalo čakala, čo sa bude diať ďalej.

„Ale ty tu si," povedal Noah a v jeho hlase počula bolesť. „Nepamätám si tvoje minuloročné narodeniny. Alebo kde sme boli na výročie, na Vianoce. Nepamätám sa niekoľko rokov."

„To je smiešne," počula jej povzdych. „Boli sme v Big Sur."

„Nie," odvetil jej Noah. „Vždy sme tam chceli ísť."

„Išli sme tam. Pamätám sa na to."

„Nie, miláčik. Nešli. Vyfotil som túto fotografiu, keď si mala posledné dobré dni," vravel a Claudia vedela o akej fotografií hovorí. Stiles ju mal na nástenke v izbe. Bola na nej jeho matka v nemocnici a on sedel na kraji jej postele. „Stiles ťa odmietal opustiť."

„Bola som chorá, ale zase mi začalo byť lepšie."

„Celý deň si bola sama sebou. Stiles mal pri sebe späť svoju mamu a ja," pokračoval Noah veľmi smutne. „Ja som mal späť svoju ženu."

„Lieky začali zaberať," odpovedala mu manželka.

On akoby ignoroval jej slová a smutne pokračoval: „Stiles stále hovoril o škole a o všetkých problémov, do ktorých sa dostal. Tak veľmi sa snažil zostať hore," vravel a Claudia tušila, že sa pritom celkom usmieva. Naozaj si začínal spomínať na svojho syna a to bolo iba dobré. Tešilo ju to, aj keď ten rozhovor ju bolel. Vedela, že by ho nemala takto počúvať. Boli to veľmi intímne spomienky, ale nemohla si pomôcť. „Stiles zaspal až v tvojom náručí."

„Doktori to nedokázali vysvetliť," oponovala mu. „Začali sme zase plánovať a snívať."

„Iba sme spolu sedeli a pozerali sa jeden na druhého. Nemuseli sme viac hovoriť. Ale keď si nakoniec zavrela oči..."

„Bola som zase sama sebou!"

„Vedel som, že si preč," povedal tak smutne, že Claudia zafňukala tiež. Rozplakal sa, vedela to.

A v dome ostalo ticho. Otupujúce, smutné, prázdne. Utrela si slzy a potom podišla k detskej izbe.

„Ahoj," pošepkala.