You will not be alone again [TEEN WOLF Fanfiction]

16. Spomenie si na teba

Prisľúbila Lydii, že sa porozpráva so šerifom Stilinskim a tak stála pred policajnou stanicou a bola značne nervózna. Nevedela, ako mu to povedať, že mal syna a že toho syna mu vymazali z mysle. Bolo to priveľmi zložité a keď sa na to pozrela z jeho strany, myslela by si, že je šialená. Za pokus to ale stálo.

Uhladila si tmavomodré šaty a cítila, ako sa jej ruky potia. Vošla na stanicu a prekvapilo ju, že tam skoro nik nebol. Dvere na jeho kancelárií boli otvorené a ona odtiaľ počula známe hlasy. Noahov a Scottov.

„Takže, ty si počul vo vysielačke nejaký hlas a si presvedčený, že to bol..."

„Stiles! Váš syn!" vravel Scott náhlivo.

„Aha. Možno to je iba nejaký náhodne zachytený signál."

Claudia počula, ako niečo zacinkalo, keď Scott pokračoval: „Peter nám dal kľúče, ktorými sme naštartovali Jeep!"

„Počkaj, to mám teraz akože veriť Petrovi Haleovi?" skríkol na neho Noah.

„Chcem, aby ste verili mne! V tej vysielačke som počul Stilesov hlas. Som si istý! Keby ste to tiež počuli..."

„Ale ja som to nepočul..."

„Ale keby áno...!"

„Dosť! To stačí, Scott, to naozaj stačí!" kričal na neho šerif.

Claudia v duchu zanadávala, aký je hrozne tvrdohlavý a potom vošla do kancelárie. Obaja sa na ňu pozreli a aj Scott sa tváril prekvapene. „Hovorí pravdu," povedala a pozrela sa Noahovi do očí.

„Čože?"

„Že vám hovorí o vašom synovi pravdu!"

„A vy ste na ako prišli?" nahnevane sa jej spýtal. Ešte nikdy s ňou tak nejednal, ale ona jeho postoj chápala.

„Pamätám si ho. Pamätám si vášho syna. Je to taký nadaný chlapec, veľmi zapálený do riešenia rôznych záhad a rád všetko vyšetruje a..."

„Zbláznili ste sa?"

„Nie," podišla k jeho stolu a opäť sa mu pozrela priamo do očí. „Pamätám si vášho syna!"

„Prečo by ste si ho pamätali práve vy? Nepoznáme sa bližšie..."

„Pravda je, že naozaj neviem, prečo si ho pamätám iba ja a nepamätá si ho jeho vlastný otec, alebo najlepší priateľ, alebo ostatní jeho priatelia. Stiles a ja sme neboli priatelia, ale predsa len mi v jednej veci veril..."

„V akej?" skočil jej do rečí.

„Vo veci lásky," povedala a cítila, ako sa jej do očí derú slzy, „a dal mi toto," položila na stôl svoju kabelku a vybrala z nej kľúče a ukázala na svoju kľúčenku. „Dal mi túto kľúčenku pred pár dňami a povedal mi..."

„Čo vám povedal?" spýtal sa jej, ale stále sa na ňu mračil.

„To, to," nevedela, čo povedať. „To je medzi nami."

„Akú zvrátenú hru tu hráte s týmto deťmi?" spýtal sa jej tvrdo.

„Viem, že to znie úplne šialene a verte mi, že mám ešte jeden príbeh, ktorý znie dosť šialene, ale je to pravda. Scott vám povedal o Ghost Rideroch, však? Oni vymazávajú ľudí a vymazali aj vášho úžasného syna. Keby ste nám verili..."

„Už vážne dosť!" pozrel sa na ňu, ale nekričal. „Nechcem byť na vás hrubý, doktorka, ale budem rád, ak odídete!"

Claudia vedela, že zlyhala. Neveril jej. Priveľmi sa na ňu mračil a ona vedela, kedy je čas odísť. Pozrela sa na Scotta a obaja opustili policajnú stanicu. Šerif za nimi prudko zavrel svoju kanceláriu.