You will not be alone again [TEEN WOLF Fanfiction]

3. Spánok, káva a smiech

„Dvadsaťtri mŕtvych tiel," riekla doktorka Watsonová a hľadela na to, ako prevážajú tela do márnice. Melissa stála pri nej a obe vyzerali veľmi bledo. „Už dávno mŕtvych," dodala.

„Už sa im nedalo pomôcť," povedala Melissa. „Našli len telá, už dávno bez života."

„Som tu pár dní a už tu je o dvadsaťtri mŕtvych viac," riekla jej doktorka a zúfalo sa oprela o nemocničný pult na recepcii.

„Za to predsa nemôžete. Tie telá sú tam viac ako pár dní," odvetila jej Melissa a dotkla sa jej ramena.

„Čo sa to tu vôbec deje?" otočila sa doktorka a pozrela sa na ňu. „Toto mesto je prekliate, alebo o čo vôbec ide?"

„To je veľmi dobrá otázka," odvetila jej Melissa.

Doktorka spozorovala pri výťahu šerifa Stilinského a niekoľko ďalších policajtov. Jeden z nich, dosť mladý bol tiež veľmi bledý, vyzeral vystrašene, keď hľadel na toľko mŕtvych tiel. Akosi s ním súcitila, aj ona bola nesmierne vystrašená.

Nadýchla sa a vybrala sa k ním. Mladý policajt práve nastúpil do výťahu a šerif tam ostal sám.

„Zdravím vás, doktorka," usmial sa na ňu.

„Čo to má znamenať? Máte nejakú stopu?" pýtala sa ho okamžite, dokonca ho ani nepozdravila, ani sa neusmiala. Bola jednoducho nahnevaná ani nevedela, na koho. A vystrašená.

„Kiežby som mal," povedal jej úprimne. „Ale pracuje sa na tom."

„Toto tu býva bežné?" spýtala sa ho.

„Nie, to rozhodne, nie," odvetil jej, ale to už neznelo tak presvedčivo. „Prepáčte, ale budem musieť ísť. Vydať nariadenie pre celý okres, aby večer ľudia nevychádzali von. Pre ich vlastnú bezpečnosť. A to isté by ste mali urobiť aj vy, doktorka. Ostať doma."

„Alebo tu, keby boli ďalší ranení," opravila ho.

„Alebo tu," prikývol. „Musím ísť rozdávať úlohy svojim ľuďom. Je mi ľúto, že vás opäť sklamem a nebudem sedieť iba v kancelárií nad papierovačkami. Toto je vážna situácia, určite chápete."

Doktorka prikývla. Výťah sa otvoril a z neho vyšiel jeho syn Stiles a ďalší jeho priatelia.

„Tati, musíme s tebou hovoriť, je to dôležité!" vravel rýchlo Stiles.

„Tak ja pôjdem," povedala doktorka a potom sa pozrela na všetky tri deti. Vyzerali, akoby sme utekali, akoby niečo vedeli a ju to celkom zaujímalo. Ale nemohla sa do toho zapliesť. Pozdravila ich a potom odišla venovať sa svojej práci, aby sa šerif mohol venovať tej svojej a aby sa vysvetlilo, čo sa tu vôbec deje.

***

„Vy dnes nejdete domov?" pýtala sa Melissa doktorky. Bolo už niečo po desiatej a ona stála na recepcii pila kávu a nevyzerala, že by bola na odchode, aj keď sa jej služba skončila.

„Rozmýšľam, že tu ešte ostanem. To s tými mŕtvolami sa mi vôbec nepáči," vravela jej. „Asi by som tu mala ostať."

„Mali by ste ísť domov, oddýchnuť si a pospať si. Zajtra ráno vám potom bude lepšie," radila jej Melissa a sama sa chystala na odchod z nemocnice.

„Ja veľa nespím, som stále hore, v strehu, keby niekto potreboval zachrániť život," vysvetľovala jej doktorka a hodila prázdny kelímok od kávy do koša. „Aj keď niekedy som skutočne unavená. Pôjdem teda. Musím ešte zájsť do večierky. Niečo kúpiť na jedenie a tak. Tak dobrú noc, Melissa."

Doktorka vošla do svojej ordinácie. Vyzliekla si svoj plášť a potom vzala svoju kabelku a hoci sa jej to nezdalo ako dobrý nápad, predsa len odišla z nemocnice. Mala dosť zlú náladu a mala strach. Počula o tom, že sa nemá v noci vychádzať na ulicu, ale ona potrebovala zájsť do večierky. Stále bola vystrašená z toho, čo sa cez deň stalo. Ako sa našli tie mŕtve telá a niečo jej hovorilo, že ich bude viac. A to ju desilo zo všetkého najviac.