You will not be alone again [TEEN WOLF Fanfiction]

17. Šialená a narušená

V Beacon Hill sa stmievalo. Claudia sa ledva dostala domov. V očiach ju pálili slzy a rozmýšľala kedy naposledy zažila deň, kedy by neplakala. Nechápala kde sa v nej berie ešte také množstvo sĺz.

Nemala Noahovi povedať pravdu. Teraz s ňou už nikdy neprehovorí. Ak sa im nepodarí zachrániť Stilesa, tak s ňou nikdy viac neprehovorí. Myslel si o nej, že je bláznivá, že je šialená a vymýšľala si veci, ktoré by nemohli exitovať. A ona by sa mu nečudovala. Keby bola na jeho mieste, zrejme by si myslela to isté.

Nuž aj napriek tomu sa jej zdalo, že má trocha nádeje. Spomenul jej oči, povedal jej, že sú krásne a žeby také krásne oči by mu nikdy neklamali. A ona mu neklamala, naozaj mu neklamala. A potom jej povedal, že jej má plnú hlavu. Netušila, či to myslel v dobrom slova zmysle, alebo nie, ale aj tak jej to prišlo tiež ako dobré znamenie.

Lenže ona to všetko zničila, keď mu povedala o ich vzťahu, keď mu vyznala lásku a on sa proste otočil a odišiel. Zlomil jej srdce a možno to ani neurobil, lebo chcel. Jednoducho to nevedel pochopiť, tá pravda sa mu zdala ako výmysel.

Všetko bolo zle.

Claudia mala pocit, že upadne do veľmi hlbokej depresie. Sadla si na schodisko vo svojom dome a len tam sedela, opretá o stenu a dúfala, že sa niečo stane, že deti prídu na to, ako zachrániť Stilesa. Že sa tu zrazu objaví a s ním aj Noahové spomienky na ňu.

Tak strašne ju bolelo srdce. Nikdy si nemyslela, že to tak môže bolieť, ale očividne, keď je láska skutočná a silná, tak to je neuveriteľne bolestivé.

Niekto zaklopal na jej dvere.

Claudia sa postavila, zotrela si slzy. Netušila, ako dlho tam sedela a plakala, ale keď otvorila dvere, vonku bola úplná tma a pred jej dverami stála Lydia.

„Môžem?"

„Iste," odstúpila Claudia od dverí a pustila ju dnu.

„Čo sa stalo? Máš úplne rozmazaný makeup."

„Povedala som Noahovi pravdu. O nás dvoch. Myslí si, že som blázon," zafňukala Claudia.

„O mne si nemyslí nič iné," povzdychla si Lydia. „Práve idem od Stilinskich."

„Vážne?"

„Bola som v tej izbe, v Stilesovej izbe," rozprávala jej, „keď som tam vošla, tá izba bola úplne prázdna. Šerif mi povedal, že tá izba bola v plánoch, keď ten dom kupovali pred osemnástimi rokmi. A ja som sa otočila k oknu a zrazu sa to stalo..."

„Čo sa stalo?" spýtala sa jej Claudia naliehavo.

„Najprv sa tam zjavila jeho posteľ, jeho stôl so stoličkou, vyšetrovacia tabuľa," pokračovala Lydia a vyzerala byť dosť rozrušená, „a šerif ma potom oslovil a keď som sa znova otočila, opäť tam nič nebolo."

„Čože?"

„Počúvaj, Claudia, toto je dôležité," Lydia sa na ňu pousmiala, „spýtal sa ma, či som o tej izbe vedela, šerif sa ma to spýtal a ja som prikývla a vieš čo potom povedal?"

„Čo povedal?"

„Povedal mi, že ak chcem hovoriť o možnosti, že mal syna, tak ma bude počúvať," riekla jej Lydia ďalej.

„Dobre," Claudia prikývla, „čo sa dialo ďalej? Lydia, no tak hovor!"

Lydia prikývla a pokračovala ďalej: „Povedala som mu o tom, ako sme boli v Canaane a všetko o Leonore. Vravela som mu, ako sme tam videli jej mŕtveho syna, Caleba, že bol naozaj reálny, že som ho nevidela iba ja, ale aj Scott a Malia. Ďalej som mu povedala, že ona tam bola, keď ich všetkých odviedli, ale nechcela tomu veriť, chcela veriť iba vo svojho syna."