You will not be alone again [TEEN WOLF Fanfiction]

5. Nadprirodzené nejestvuje

„Tati, čo sa deje?" spýtal sa ako prvý Stiles, keď so všetkými dorazil na policajnú stanicu. „Lydia na tom ešte nie je úplne v poriadku. Tak, čo sa deje?"

Jeho otec sa na neho usmial. Prezliekol si mokrú uniformu za druhú, len čo dorazil na policajnú stanicu a postaral sa o Claudiu. „Poďte, potrebujem vážne vašu pomoc," povedal im a viedol ich do vyšetrovacej miestnosti.

Claudia sedela na lavičke, ktorá tam bola. Tiež mala na sebe suché oblečenie, ktoré našiel na stanici. Bola zabalená v deke a vlasy mala ešte stále mokré. Vyzerala zničene, smutne a zlomene. Pohľad na ňu bol žalostný.

„Čo jej je?" pýtal sa Stiles.

„Kto je to?" spýtala sa Malia.

„To je doktorka Watsonová," odvetil Stiles a pozrel sa na priateľov. „Zachránila otcovi život, no veď viete."

„A čo s ňou je?" spýtala sa opäť Malia.

„Zomrel jej pacient," povedal všetkým šerif. „Jej prvý pacient, každého predtým zachránila. Našiel som ju na ceste, bola zlomená."

„To je fakt pekné, tati," povzdychol si Stiles. „Ale naozaj netuším, ako s tým môžeme pomôcť. Nikto z nás nevie vzkriesiť mŕtvych a máme dôležitejšie veci na práci!"

„Mohol by si ma nechať dohovoriť?" spýtal sa ho otec a zamračil sa na neho. „Sľúbil som, že jej pomôžem."

Stiles sa zamračil, ale všetci ostatní prikývli, že naozaj pomôžu, ak budú vedieť ako. Sledovali šerifa Stilinského, ako sa priblížil k doktorke a kľakol si pred ňu. „Poviete im to sama?" spýtal sa jej.

„Deťom?" šepla.

„Oni to pochopia," povedal jej. „Oni to naozaj pochopia."

Claudia sa pozrela na všetky deti pred sebou. Spoznala Stilesa, spoznala aj Melissinho syna, ale toho tretieho chlapca nie a ani jedno z dievčat. Hoci sa jej zdalo, že niektoré z nich už niekde videla. „Dobre," precitla.

„Nič v zlom, pani doktorka, ale trocha si pohnite," súril ju Stiles.

„Stiles!" napomenul ho otec.

„Fajn, fajn," zamračil sa Stiles a Malia mu stúpila na nohu. Nahnevane sa ňu pozrel, ale už to nijako nekomentoval.

„Keď som mala osemnásť rokov, presne deň po mojej oslave," začala Claudia rozprávanie. „Ráno som sa zobudila a išla som von s mojím psom. Išla som do lesa, kde som zvyčajne vôbec nechodievala, pretože mi naháňal strach, ale niečo ma tam volalo. Akoby som počula hlasy. Bolo to divné, ale zo všetkého najviac to bolo hrozné, keď som tam našla mŕtve telo mojej najlepšej priateľky Jules. Pamätám sa, že som hrozne kričala, skutočne hrozne, až niekto prišiel. Musela som vypovedať, či som to neurobila ja, ale nie, nespravila som to a to sa aj preukázalo. Potom našli vraha."

Na chvíľku sa odmlčala a všetci na ňu hľadeli. Dokonca aj Stiles ju počúval, čo ju celkom prekvapilo, lebo očividne chcel byť niekde úplne inde ako tu a počúvať to, čo rozpráva.

„A potom sa to ešte párkrát stalo. Z ničoho nič som našla mŕtvolu a bolo to hrozné. Rodičia si mysleli, že som bláznivá a niekoľkokrát som vypovedala na polícií, či s tými vraždami nemám niečo spoločné, ale prisahám, že som vždy našla iba telo. A potom ma poslali do internátnej školy a ja som sa rozhodla stať doktorkou a ľudí zachraňovať. Neprestalo to, nikdy. Aj teraz, keď moja pacientka zomrela, vedela som to dopredu, že sa to stane. Netuším, čo to so mnou je. Prečo nachádzam smrť, prečo ja?"