You will not be alone again [TEEN WOLF Fanfiction]

9. Dráma sa začala

„Dobre, ja pôjdem zistiť od doktora Deatna, či nevie niečo viac o syndróme miznúceho dvojčaťa," prehlásil Stiles a pozrel sa na hlavne na Lydiu. „Ty ostaneš tu, v bezpečí. Pokiaľ sa neozve Scott, ako zachrániť Masona. Teraz je v ukrytý niekde v tej Beštii, ktorou je ten Sebastien Valet, či ako sa volá."

Lydia prikývla. Porozprávala im všetko, čo vedela o Beštii, čo sa dozvedela od Argentových. Claudia sa to snažila pochopiť, ale stále jej unikali nejaké drobnosti a bola rozladená zo záchvatu, ktorý mala. Nestalo sa jej to už dávnejšie, ale teraz sa nebolo čomu diviť. Posledné dni toho na ňu naozaj bolo veľa. Dozvedela sa veľa nových vecí, z ktorých väčšina jej naháňala hrôzu a stále mala zimomriavky.

Stiles odišiel a Lydia si išla pre kávu a ona so šerifom Stilinskim osameli v jeho pracovni.

„Cítite sa už lepšie?" spýtal sa jej starostlivo.

„Po pravde?" odvetila mu otázkou a nadvihla obočie. „Mám strašný strach. Ale ak ide o ten panický záchvat, tak ten sa hádam už nevráti. A ďakujem, stále mi iba pomáhate."

„Vy ste mi pomohla prvá, Claudia," pripomenul jej. „Keby nebolo vás, už by som tu nebol."

„A to by bola veľká škoda," povedala automaticky. „Nikdy by sme sa nepoznali."

Šerif sa na ňu usmial a prikývol. „Máte pravdu, to by bola veľká škoda, keby sme sa nikdy nepoznali."

Claudia mu opätovala úsmev a potom riekla: „Naozaj ďakujem, šerif Stilinski. Keby nebolo vás, neviem, akoby to pred chvíľkou dopadlo. Stále mám veľký strach, ale chcem pomôcť v tom, ako dostať tu beštiu a zničiť tých hrozných Doktorov desu. Mám taký pocit, že do tohto všetkého nejakým spôsobom patrím."

„Takže nadprirozdeno začalo jestvovať?" spýtal sa jej.

„Rozhodne," Claudia sa zasmiala.

„Aj pre mňa to bolo ťažké pochopiť. Všetko sa to začalo vymykať bežným zločinom. Musel so to prijať, že sa naozaj deje niečo, niečo viac," vysvetľoval jej. „Zatiaľ sme nad všetkým vyhrali."

„Takže skutočne veríte, že aj teraz môžeme vyhrať?"

„Dúfam v to," prikývol.

„A ja vám verím," usmiala sa Claudia.

Vonku nastal akýsi ruch a Claudia sa mykla. Šerif ju chytil jemne za rameno a povedal jej celkom vážne. „Ostaňte tu, prosím."

Keď vyšiel na chodbu, Claudia počula ako oslovil nejakého muža, ktorý sa pýtal na niekoho s francúzskym menom.

„Myslíte Argent?"

Claudiu znova premkol strach, ale nemala veľmi čas nad tým uvažovať, lebo šerif aj so záhadným mužom vošli do kancelárie. Stilinski mal hlavu ponorenú v mobile a ospravedlňoval sa, zatiaľ čo si neznámy sadol na sedačku. „Prepáčte môj syn posiela veľmi veľa smsiek. Asi by som ten krám mal vypnúť." Potom telefón položil na stôl a sadol si na svoju stoličku. Claudia vedela, že by sa z tade mala vytratiť, ale akosi ho nechcela nechať samého.

Rozmýšľala, ako odtiaľ nenápadne odísť a potom jej napadlo, že je doktorka. „Šerif, takže vaše lieky som vám doniesla, pôjdem," povedala nakoniec, lebo muž si ju premeriaval a jej sa to nepáčilo.

„Veľmi vám ďakujem, doktorka Watsonová," prikývol a Claudia odišla, ale nechala otvorené dvere a ostala na chodbe.

Celkom jasne počula ich rozhovor. „Takže vy hľadáte niekoho z Argentových?" pýtal sa Stilinski.