Naruby

1. kapitola

"Mám pocit, že lepšie by to bolo spraviť ako obyčajný referát. Moje nudné rozprávanie aj tak nikoho nezaujíma a je mi to prirodzenejšie ako prezentácia." môj argument je dosť dobrý. Ale dobre viem, že Nikin je lepší.

"No, ale v prezentácii môžeš využiť aj vizuálne prezentovanie. Myslím obrázky. Chápeš, text je fakt nuda, a ešte tá téma. Koho zaujíma reťazová reakcia?"prevráti oči a zrýchli. Bus jej odchádza o päť minút. Ja sa našťastie neponáhľam. Ja sa neponáhľam. Kelu, aj ja by som si mala nájsť nejaký koníček.

"Porozmýšľam. Čo máš dnes?"nezaujato sa spýtam. Vždy sa pýtam zo zdvorilosti.

"Taliančina, ale poviem ti, je to fuška. Angličtina mi ide oveľa prirodzenejšie."

Tiež by som chcela mať dar na jazyky. Veď ledva zvládam slovenčinu! Keby ma nebavili také zvláštne kombinácie: fyzika, dejepis,biológia... Ach jaj!

"Počuj ja fakt musím bežať. Je to ešte kúsok."

"Nebudem ti brániť, len bež. Kde by som ja za tebou stíhala."

Prikývne: "Ale nie je to také zlé. Trocha tréningu a..."

"Makaj! Čau." neslušne zruším jej kázeň o zdravom živote. Je to fajn téma na dlhší rozhovor ale takto nie.

"Papaaa..." a zmizla.

Čo to všetko musím vybaviť? Farba! To je dôležité. Ako ma vôbec napadla sivá? Potom...hmm. Potom mám ešte hodinku, kým pôjdu naši z práce a vyzdvihnú ma. Pôjdem do kníhkupectva. To je to pravé orechové. Eskalátormi sa zveziem o poschodie nižšie. Zabočím vpravo a pokračujem v ceste. V drogérií je mega veľa ľudí. Skôr žien. Rýchlo sa pretlačím ku farbám na vlasy. Stojí tu staršia pani a snaží sa prečítať niečo na krabičke od modrej farby. Zdvihne pohľad ku mne:

"O, slečna, bola by ste taká láskavá a prečítala by si mi či to má certifikát, že to nebolo testované na zvieratách? Nikde to tu nevidím."

Zdvihnem obočie ale aj tak je fajn že sa pani o niečo také zaujíma. Ja na to nemám prachy: "Pani, tu je skôr všetko bez toho certifikátu. Skúste nejaké samostatné značkové obchody s tým certifikátom."

"To také sú?"

"Áno. Treba si to nájsť na internete."

"Ďakujem, si veľmi milé dievča." a odíde.

Ja rýchlo nájdem špinavý blond a padám platiť. Nahrabem drobné, predavačka je však rada, pretože predo mnou skoro každý platil bankovkami. Farbu dám do kabelky a idem do obchodu s knihami. Zišiel by sa mi nový slovník na anglinu. Rozhodnem sa ísť rovno za predavačom.

"Dobrý, potrebovala by som nejaký anglicko-slovenský a opačne slovník. Najlepšie aj s tými nejakými frázami."

"Jasné, počkajte," niečo ťuká do počítača ", poďte za mnou." Vedie ma cez spleť uličiek oddelené podľa žánrov. Skončíme pri uličke Anglický jazyk. Je spojená s ešte inými jazykmi, a na druhej strane sú poličky s knihami o umení. Krása! V uličke stojí ešte jeden chalan, možno o čosi starší. Otočený je k poličkám s umením. Predavač sa začne prehrabávať: 

"Tu to niekde...nie,nie,nie...hm. Možno to bude pri učebniciach. Počkáte tu, prosím?"

"Jasné."usmejem sa. V tom sa ozve ten chalan:

"Prosím vás, kde máte knih..."

"Pane, najskôr obslúžim tuto slečnu, potom sa môžem venovať vám." a rýchlo bežal spať k počítaču. Ostala som tam ja a ten chalan. Niečo si zamrmlal a otočil. Väčšinou to nerobím, ale neviem čo sa mi to stalo:

"Potrebuješ niečo nájsť? Trochu to tu poznám." prstom ukážem na poličky s umením.

"Ani nie, diki." odsekne. Pekný, drzý. Krása!

"Ako chceš."

"Okej, potrebujem niečo o umení z 20.-teho storočia. Ani neviem čo by som..."

"Dobre, asi najviac je tam také top, že sa začalo maľovať abstraktne. Hm," zamyslím sa ",skús toto." vytiahnem knihu na ktorej obale sú samé geometrické tvary.

"Ty sa v tom vyznáš, čo?"

"Ani nie, iba všeobecné vzdelanie."

"Tak diki. Čau." a zmizne aj s knihou v ruke.

Hneď sa za mnou objaví predavač aj so slovníkom: "Nech sa páči. Tento si študenti berú najviac." Opatrne prelistujem strany. Ihneď zacítim tú známu omámnu vôňu novej knihy. "Ďakujem veľmi pekne. Zoberiem si ju." usmejem sa. "Za málo. Neviete, kam išiel ten pán?" opýtal sa. On si to zapamätal? To ja by som už dávno naňho zabudla. "Nebojte, ja som mu poradila." dúfam, že sa neurazí. V tom zbadám, že sa mu akosi uľavilo: "Tak to znamená, že padla. Tak ja sa poberiem. Dovidenia a ďakujem za pomoc s tým chalanom." otočil sa a odišiel.

Ako som sa prechádzala pomedzi poličky, uprostred voľného priestoru stál stôl s novinkami. Fantasy novinkami. Za stolom boli ďalšie poličky s komixmi. Poobzerám sa, či sa vôkol nenachádza nejaký chlapec-podivýn. Raz som tam bola pri komixoch a jeden taký tam prišiel. Začal sa po mne obzerať, tak som vzala nohy na ramená.

Vzduch čistý. Vyberiem si začiatok Wonder woman. Vedľa knižnice je stolička. Pohodlne som sa usadila a začítala.

Z napínavého čítania a prezerania ilustrácií ma prebralo SMS zapípanie. O desať minút budú naši pri východe. Tak som vstala s pohľadom upretým na obrazovku telefónu. V ľavej ruke som držala mobil a odpisovala, v pravej "knihu". Otočila som sa, že vrátim komix na miesto, avšak som narazila do niečej ruky: "Pardon." zamrmlem a natlačím komix medzi ostatné.
"Nielen všezdelanček, ešte k tomu aj nerd." niekto povie vedľa mňa. Pozriem na dotyčného. To ma držte, to je ten "umelec".

"Povie chlapec od umenia." naozaj, ja nebývam taká drzá. "Dnes asi máme na seba šťastie. Ale dobrý výber, ja však preferujem viac niečo akčnejšie." rada nad zlato, pomyslím. "Dnes asi áno. Ja ti zas poradím, projekt rob iba o začiatku abstrakcie, potom je to nuda." niečo za niečo. Zaškeril sa: "Ďakujem, porozmýšľam." "Tak rozjímaj nad umením, ja idem. Ahoj." otočila som sa na odchod. "Hej!" okríkol ma. Otočila som sa späť. "Tá farba," ukázal mi na vlasy, "ti svedčí." A pohľadom ukázal na moju farbu v kabelke. Zle som ju zastrčila. "Vďaka." nie som zvyknutá na komplimenty, ale aj tak ma potešil. Rozbehnem sa ku pokladni, zacvakám slovník a odídem von. Za sebou nechám chlapca od umenia.

Doma som sa navečerala, naši mi porozprávali, ako sa mali v práci. Pred spaním som napísala Veronike, o mojom zvláštnom stretnutí s chlapcom od umenia. Nazvala to pravá láska, ja som ju ihneď zrušila.

Zatiaľ som sa rozhodla, že vlasy si späť neprefarbím. Zatiaľ.