Slnečnicové dievča a okrídlený démon

I.

Bola tak krásna. Strieborné vlasy jej padali na plecia, modré oči boli plné lásky a ten smiech... Ach, ten jej smiech. Bola očarujúca, úžasná, nikto by jej neodolal. Ružové líčka, jamky, keď sa usmievala. Bola neskutočne nádherná.

Túžil som sa dotknúť tohto nevinného dievčaťa, tejto jemnej panny. Mal som pocit, že ak by som sa jej dotkol, praskla by a rozbila by sa, ako porcelánová bábika.

Ja som však nikdy nemal schopnosť dotknúť sa ľudského stvorenia. Všetko pod mojim dotykom chradlo, umieralo. Och, ako moc by som chcel byť schopný dotknúť sa tých vecí. Kvety, zvery, tráva, stromy, ľudia... Toho všetkého som sa nikdy nedotkol. Akoby som mohol? Už dávno som sa naučil, že sa to neoplatí.

Sedel som na streche neďalekej budovy. Nemohla ma vidieť. Kto by hľadel na strechy panelákov? Kto by očakával, že tam nájde niečo iné, než oblohu, či vtákov? Nikto. Len my, padlí anjeli, démoni. Len my sme vedeli, kam máme pozerať, čo máme počúvať, čo máme hovoriť. To sme boli my. To som bol ja.

Roztiahol som krídla, kedysi biele, časom však stmavli, až boli čierne sťa uhoľ. Pár krát som nimi zamával, aby som ich trochu rozhýbal, keďže boli dlho zložené a tak stuhli. Nechal som ich roztiahnuté na celú ich dĺžku, následne som sa nahol cez okraj a padal strmhlav dolu. Tesne nad zemou som sa vzniesol a preletel nad skupinou ľudí. Pre nich som bol len jesenný vietor. Nemohli ma vidieť, ak som nechcel, mohli ma však cítiť. Bol som nečakaný chlad, ktorý ich obklopil, bol som tieňom v izbe zahalenej do tmy, bol som pozorovateľom, ktorého nedokázali nájsť, i keď na sebe cítili niečí pohľad. A práve vďaka tomu som bol pre ňu neviditeľný. Mohol som ju sledovať z akejkoľvek blízkosti, mohol som byť len kúsok od nej, tak blízko, že nepatrný posun by spôsobil, že by sme sa dotkli. A i keď som po tom neskutočne túžil, nemohol som to spraviť. Trhalo ma to zvnútra na kusy. 

A tak som ju ďalej len z diaľky pozoroval. Sedával som na strechách, chodil v jej tieni, sledoval, ako jazdí domov, sedával som v rohu jej izby a držal nad ňou ochranné krídla. 

Miloval som ju.