Slnečnicové dievča a okrídlený démon

II.

Nepoznal som jej meno. Nazval som ju teda Slnečnicovým dievčaťom. Nie preto, že by ich mala rada. Mal som ich rád ja. Bola rovnako krásna, ako tie zlatisté kvety, ktoré sa otáčajú za slnkom, ako ľudia za svetlou budúcnosťou. Miloval som tieto rastliny a ju som miloval ako človeka. A tak, keďže takmer ani slnečnice sa nemohli rovnať jej kráse, pomenoval som ju Slnečnicové dievča a miloval som ju ešte viac. 

V bosoráctve nie som nováčikom, o tom žiadna. Ani si nespomínam, kedy som svoje démonické schopnosti nepoužíval, život je s nimi jednoduchší. Nejaké tie čary sa vždy zídu. A vďaka tejto drobnej vymoženosti som sa po prvý krát dokázal pred ňou ukázať bez toho, aby sa ma desila. 

Kúzlo premeny v ľudskú bytosť je tak náročné, že ma vyčerpalo natoľko, až som tri dni prespal. Krídla som musel ukryť vo svojom tele, čo som neurobil celé stáročia. Bol to zvláštny pocit. Keď som si svoje nové telo prezrel v odraze svojho starožitného zrkadla, musel som uznať, že sa mi práca celkom vydarila. Nebolo pre mňa prekvapením, keď mi na úzke ramená padali tmavé vlasy, namiesto strieborných očí bez zreničky na mňa hľadeli hnedé - prirovnal by som ich k ľudskej pochúťke, čokoláde. Jemné rysi tváre, výrazný nos a možno trošku neprirodzene zašpicatené uši, čo bol dôsledok môjho reálneho pôvodu. Keď som pohľadom schádzal nižšie, po úzkom krku, cez obdarený hrudník a po bruchu až dole k palcom na nohách, zistil som, že okrem dĺžky a farby vlasov a farby očí sa na mne nič nezmenilo. Až na krídla ukryté v tele a rohy, ktoré sa počas premeny rozpadli na čierny prach. 

A tak som v podobe mladej devy vstúpil do života Slnečnicového dievčaťa. 

Prezerala si ma so záujmom. Myslím, že sa pokúšala zaradiť si ma do nejakej skupiny ľudí. Počas svojho života, a že bol dlhý, som si stihol všimnúť, že sa ľudia radia do celých desiatok skupín. Boli tak komplikovaní. A ja som bol teraz ich súčasťou. Bolo to vzrušujúce, bez ohľadu na to, čo všetko som za tie tisícročia zažil. Bol som obyčajnou slovenskou devou.

,,Som Agáta. Agáta Foderová."