S krátkosťou dychu si vysvetlil nekonečno (HP/LM | HP/LV | Harry Potter; SK) ✓

3. kapitola - Ten, ktorého chrániš

Prvé tri roky na Rokforte ubehli až neobvykle rýchlo a Severus konečne nastúpil do školy. Harry mal tak pokoj na duši, pretože ho mal pri sebe a pod dozorom.

S láskavým úsmevom sledoval svojho brata, ktorý sedel pri slizolinskom stole so svojimi rovesníkmi.

„Stále nemôžem uveriť, že je Cissy v Bifľomore," krútila hlavou Bellatrix po jeho pravici, zatiaľ čo si solila pečené kura.

„Každý nemá tú česť, aby mohol byť vznešenom Slizoline," riekol Lucius po jeho ľavici.

Harry ani nevedel, kedy sa to vlastne odohralo, no Lucius a Bella sa stali jeho najlepšími priateľmi. Bolo vážne ťažké obľúbiť si toho nafúkaného aristokrata, ale keďže s ním trávil doslova dvadsaťštyri hodín denne musel si naňho zvyknúť, inak to nešlo. Avšak Bella aj Harry ho trochu kazili, takže už nebol taký neznesiteľný, ako na začiatku. 

Bellatrix naňho vyplazila jazyk, čo robila celkom často. Lucius si iba odfrkol a venoval sa svojej večery.

„Hej, Bell, ten tvoj bratranec a tí jeho kumpáni sa podivne pozerajú na Seva... čo majú za problém?"

„Neviem, Siriusa, mám ťažko v paži, je to čierna ovca rodiny. Black a v Chrabromile, to je hanba," znechutene skrčila nos pri pohľade na hnedovlasého chlapca, ktorý večeral obklopený svojou partiou.

„Na prvákov si tá jeho partia až priveľmi vyskakuje," ozval sa Lucius. „Počul som, že včera na hodine elixírov hodili nejakému Slizolinčanovi do kotlíka zlú prísadu, načo zmes explodovala," prižmúril na nich zlovestné oči. 

„Budeme si musieť dať na tých štyroch pozor. Nebudú ubližovať malým hadom bez trestu," riekla Bella chladne.

Harry iba prikývol a začínal mať zlý pocit. Po večeri sa chcel vybrať za Severusom, ale ten už vo Veľkej sieni nebol. Škola začala pred mesiacom a Severus sa celú dobu správal zvláštne. Zrazu ho niekto chytil vôkol pása a potiahol ho dopredu. 

„Dnes má byť hviezdy dážď," prehovorila Bella. „Našla som nám na to divadlo exkluzívne miesta," pokračovala s úsmevom.

Harry sa iba usmial. Mal rád hviezdy, čo Bella - ako jeho najlepšia kamarátka - veľmi dobre vedela. V myšlienkach bol však stále pri Severusovi.

„Pche, nepochybne sa to divadielko bude konať po večierke!" ozval sa blonďavý aristokrat, ktorý kráčal vedľa Harryho.

„No a? Je predsa piatok... A vôbec, teba nikto nevolá, nafúkanec," zaškľabila sa a urobila naňho grimasu.

Harry iba počul, ako si Lucius niečo frfle popod nos. „Hlúpe decko... urážať Malfoya, tss..."

ooOoo

Harry ležal na deke vedľa Bellatrix. Našli si tiché miestečko na rokfortských pozemkoch. Pozorovali krásne prírodné divadlo, ktoré takmer pôsobilo ako nejaké kúzlo a potichu sa rozprávali.

„Prečo sa vlastne kamarátime s Luciusom?" spýtala sa Bella bez toho, aby odtrhla zrak od oblohy.

„Lebo ho máme radi, Bell," odvetil potichu.

Bellatrix sa zrazu pretočila na bok a hlavu si oprela o dlaň. Čierne oči ho skúmavo pozorovali. „Skutočne?"

Harry k nej stočil tvár a pohľad jej vrátil. „O čo ide, Bella?"

„Ten snob mi lezie na nervy," zafrflala a zvalila sa späť na chrbát.

„Lucius je... nuž, od narodenia ho vychovávali podľa prísneho protokolu a pravidiel. Nemôže za to ako sa správa, no musíš uznať, že sa snaží," obraňoval ho a sám sa čudoval, ako veľmi ho chcel chrániť. Netušil, kedy k tomu prišlo, ale prosto to tak cítil.