S krátkosťou dychu si vysvetlil nekonečno (HP/LM | HP/LV | Harry Potter; SK) ✓

9. kapitola - Precitnutie

Prázdniny u Voldemorta, prázdninami rozhodne neboli. Voldemort ho neustále nútil k učeniu. Tak ako teoretickému, tak i praktickému. Za pár týždňov prečítal kvantum kníh o čiernej mágii a vyskúšal si tie najrôznejšie zaklínadlá. Dokonca ho začal učiť i premiestňovanie a Harry zistil, že v tomto odvetví ma skutočný talent. No nemohol sa zbaviť pocitu, že si z neho Voldemort chce spraviť svojho neporaziteľného vojačika.

Po večery hrávali šachy. Harry bol v šachu výborný, no Voldemort bol majster. Jeho strategické myslenie a prirodzená inteligencia bola priam neuveriteľná. Predvídal každý jeho krok, každý jeden ťah akoby mu čítal myšlienky i keď Harry vedel, že nečíta. Cítil by, ak áno alebo nie?

„Šach-mat," zasyčal s provokatívnym úsmevom a červené oči naňho spokojne vzhliadli.

„Pche," odfrkol si Harry podráždene. Hrať šachy s Voldemortom ho bavilo, no to večné prehrávanie mu už poriadne išlo na nervy.

Voldemort sa pohodlne oprel a nespúšťal z neho oči. „Zajtra sme pozvaní na Malfoy Manor. Mám nejaké dôležité veci, ktoré s Abraxasom musím prebrať. A ty nepochybne oceníš stretnutie s Luciusom, nemýlim sa?"

Harry si zahryzol do pery. Vedel... veľmi dobre vedel, že Tom tuší o jeho vzťahu s Luciusom. „Áno..." zamumlal a pozoroval malú figúrku, ktorá tasila meč a mávala s ním vo vzduchu.

Voldemort sa bez slova postavil. „Dobrú noc, Harry," zaželal mu a stratil sa ako tieň.

Harry za ním len zmätene hľadel. Bol na jeho panstve už štvrtý týždeň a všetko sa zdalo byť úplne v poriadku. Voldemort ho nemučil, neubližoval mu a nepokúšal sa ho ani pobozkať. Naopak, učil ho a bol v celku priateľský. A Harry bol nanajvýš zmätený. Dobre vedel, že ten muž niečo chystá a toto je len jeho hra, ktorú s Harrym hrá.

Poobede sa dostavili na Malfoy Manor. Privítali sa s Luciusovou matkou i otcom, a potom sa Voldemort a Abraxas vytratili vo veľkej pracovni. Harry a Lucius sa zamkli v jeho komnate.

„Zrkadlo je nedostačujúce," šepol Lucius, keď ho objímal. „Je to mučenie, môcť ťa vidieť a počuť, no bez dotyku či bozku," rozprával, zatiaľ čo ho jednou rukou objímal vôkol pásu a druhou ho držal vo vlasoch.

Harry sa zhlboka nadychoval Luciusovej tak typickej vône. Jemne sa dotkol perami tých jeho a bozkával ich nežne a vášnivo. Pravou rukou sa prebojoval pod jeho košeľu, potreboval cítiť tú hebkú pokožku a tie svaly, ktoré sa pod ňou hýbali.

Odtrhol sa mu od pier a začal ústami mapovať po citlivej pokožke na jeho krku. Špičkou jazyka ho pošteklil a nežne sa mu doňho zahryzol. „Ľúbim ťa," zašepkal zadýchane.

Lucius iba zavrčal a prudkým pohybom ho dostal k posteli, na ktorú obaja dopadli. Ich ústa a jazyky zvádzali súboj a ich telá sa o seba vzájomne priam zúfalo treli. Tiché vzdychy, ktoré im unikali z pier zaplavili miestnosť.

Lucius sa od neho na malú chvíľu odtiahol a zblízka mu pozeral do očí. „Štyri týždne sa bez teba zdajú byť ako večnosť. Už nikdy nechcem byť bez teba tak dlho... láska," posledné slovo povedal trochu tichšie a mierne sa začervenal. Bol rozkošný. Harry sa široko usmial. Chvíľu ho fascinovane pozoroval. Tie rozpustené vlasy mu ako slnečný závoj lemovali úzku tvár. Šedé oči neboli ľadovo oceľové, ale teplé ako tekuté striebro. A bolo v nich toľko citu, koľko Lucius zrejme za celý svoj doterajší život nikomu neprejavil.

Lucius sa proti nemu pohol, keď sa mu opäť prisal na pery a Harry mu zastonal do úst. Ich vzrušenia sa cez odev vzájomne treli a Harry po ňom v tej chvíľu túžil tak veľmi, že myslel, že vybuchne.