S krátkosťou dychu si vysvetlil nekonečno (HP/LM | HP/LV | Harry Potter; SK) ✓

8. kapitola - Temnota vôkol nás

„To nemyslí vážne!" kričal Lucius a Harry ho takého nazúreného snáď ešte nevidel. Pobehoval po ich izbe a divoko gestikuloval rukami.

Harry ho iba nešťastne sledoval, postávajúc pri okne.

„Ak ti ublíži, zabijem ho! Prisahám, že ho zabijem!" Pokračoval vo svojej reči.

Harry už sa na to skrátka nemohol pozerať. Schmatol svojho priateľa za ruku a otočil si ho k sebe. Pritiahol si ho do náručia a krúživými pohybmi mu hladil chrbát.

„Budem sa správať, čo najlepšie a možno... možno mi nakoniec dovolí navštíviť ťa..."

Lucius si odfrkol. „Tu nejde len o to, Harry. Videl som nejedenkrát, keď si sa od neho vrátil v akom stave si bol. Vieš... vieš čo ti môže urobiť za dva mesiace?"

Harry si iba smutne vzdychol. Vedel to veľmi dobre. Vlastne si to celé ešte ani poriadne neuvedomoval.

„Budeš mi písať, každý deň a ak čo i len jeden deň vynecháš, okamžite to poviem otcovi. Temný pán si môjho otca nesmierne váži. Otec určite vymyslí spôsob, ako sa k tebe dostať..." Lucius ho pevne stisol.

Harry s hlavou na jeho ramene len prikývol. „Neviem ako to bez teba vydržím..."

Lucius sa od neho mierne odtiahol a vášnivo ho pobozkal. Voldemort ho bozkával chladne, bez citu. Bolo to priam surové, odporné. No Lucius ho bozkával akoby bol tá najvzácnejšia bytosť na celej planéte. V jeho bozkoch bola cítiť láska a vždy počas nich ho príjemne šteklilo v podbrušiu.

Tú noc sa objímali, maznali a zaspali v náručí toho druhého.

ooOoo

Začal sa posledný týždeň ich piateho ročníka a prirodzene ich očakával veľký metlobalový zápas. Finále Slizolin verzus Chrabromil – každoročný favoriti. Tento rok za Chrabromil začal hrávať James Potter ako stíhač a Harrymu to poriadne žralo nervy. Ten samoľúbi idiot si počas letu neustále strapatil vlasy, šaškoval a robil sa, že je snáď majster sveta. Harry ho mal už nejeden raz chuť zhodiť z metly alebo ho tresnúť o obruče!

Samozrejme, dnes tomu nebolo inak. Zlatá strela nebola nikde k dohľadu, a tak sa Potter vytŕčal na metle pri chrabromilskej tribúne. A Harry si veľmi dobre všimol, že žmurká hlavne po Lily, ktorá prevracali tými svojimi zelenými očami.

Harry iba krútil hlavou a prudko stúpol hore. Rýchlosťou vetra sa prehnal vôkol celého ihriska. Naraz prudko klesol dolu a krúžil vzduchom elegantným spôsobom. Okolo neho prefrčal Lucius a stihol po ňom hodiť jedným z tých očarujúcich úsmevov. Harryho to nachvíľu vyviedlo z koncentrácie, no ďalej svojím ostrým zrakom prechádzal po okolí.

A naraz jeho pohľad zablúdil k slizolinskej tribúne. Vpredu vedľa jeho otca, Abraxasa Malfoya a pár ďalších rodičov slizolinských hráčov, sedel jeho budúci manžel. Ako vždy vyzeral úplne dokonale a bol stelesneným elegancie. Tmavohnedé vlasy mal v bezchybnom účese. Oblečený mal drahý odev v zeleno-čiernych farbách. Práve, keď spoznal toho muža si uvedomil pravý význam príslovia: nesúď knihu podľa obalu. Zovňajšok toho muža bol celkom bezpochyby krásny, no vnútro čierne, zhnité a rozožraté. Chladné červené oči sa stretli s tými jeho.

Harry sa ihneď odvrátil, keď sa na jeho perách začal formovať ten provokujúci a neskutočne iritujúci úsmev. Nenávidel ten úsmev, zrejme sa ani neradí do kategórie úsmevov. Voldemort sa usmievať rozhodne nevedel, nie tak ako Lucius či Bella. Hneď ako na Bellu pomyslel, k ušiam sa mu z tribúny dostalo hlasité povzbudzovanie.

„SLIZOLIN, DO TOHO!" vykrikovala Bellatrix celá odetá v slizolinských farbách. Niekedy dokonca prehlušovala komentátora. Rozhodne to bola najhlasnejšia fanúšička. Harry sa musel zasmiať, skrátka jeho Bella.