S krátkosťou dychu si vysvetlil nekonečno (HP/LM | HP/LV | Harry Potter; SK) ✓

10. kapitola - Prebudenie srdca

A práve na konci prázdnin zistil, že mu na tom mužovi – ktorého zo srdca nenávidel, ktorý mu ešte pred časom ubližoval a mučil ho, ktorý ho prinútil k zväzku – začalo záležať. Po zvyšok prázdnin bol Tom tolerantný, v celku milý a priateľský. Učil ho, staral sa oňho, vysvetľoval mu. Bol mu ako otcom, priateľom a radcom. Ten sviniar zmizol a nahradil ho proste Tom, ibaTom.

Harry držal prenášadlo, ktoré sa malo o päť minút aktivovať. Veci už mal na nádraží 9 a trištvrte, takže iba postával pred Voldemortom a lúčil sa.

„Tak teda, opatruj sa, Tom," riekol prosto a neohrabane ho objal.

Voldemort mu objatie opätoval. „Dávaj na seba pozor... napíšem ti, kedy sa stretneme. Pokračuj v čítaní a buď najlepší v každom predmete."

Harry sa usmial. „Samozrejme, patrím predsa medzi sortu najlepších, nie?" povedal sarkasticky.

Voldemort sa pobavene usmial. „Padaj už, prosím ťa."

Harry sa s pohľadom na Tomovu usmiatu tvár premiestnil.

ooOoo

Harry bol skrytý spolu s Luciusom na malom záchode v Rokfortskom exprese. Nikde inde nemali dostatok súkromia. Lucius ho objímal akoby sa Harry práve vrátil z onoho sveta.

Trasúcimi rukami ho hladil po tvári, pričom si tú svoju zabáral do jeho krku a zhlboka vdychoval jeho vôňu.

Harry iba stál a upokojujúco ho hladil po chrbte. „Nezabil si ma, Lucius... som úplne v poriadku, veď vidíš."

„Keď si predstavím čím všetkým si si musel prejsť. Tie kŕče... v tej knihe sa písalo, že sú nesmierne bolestivé... a môže sa počas nich roztrhať žalúdok a..."

„Už je všetko v poriadku, naozaj... Voldemort a otec ma vyliečili... Lucius... netráp sa tým."

Lucius ho zúfalo pobozkal na pery a ruku mu zaboril do vlasov. „Musím ísť... do prefektského kupé," šepol mierne zadýchane.

Harry vzhliadol do tej bledej peknej tváre a musel sa pousmiať. Lucius bol rok, čo rok krajší a krajší. „Ja viem... uvidíme sa, na večery."

Harry sa vrátil do svojho kupé, kde pri okne sedel Severus s nosom zaboreným v nejakej poriadne tučnej knihe a Bellatrix, ktorá ležala na sedačka a na prst si znudene natáčala oranžovú žuvačku.

„No konečne! Tieto vaše muchlovačky mi už pekne lezú na nervy," zvolala a posadila sa.

Harry si k nej s láskavým úsmevom prisadol.

Ihneď mu začala naprávať kravatu a zapínať gombíky. „Nie si nejaký svalnatejší? Čím ťa to Temný pán kŕmil?" spýtala sa s úsmevom a začala mu prehrabávať vlasy.

„Takmer celé dva mesiace som každý deň trénoval súboje... myslím, že to nie je žiadnou extra stravou," odvetil a pohodlne sa oprel, keď ho konečne prestala upravovať.

Zahľadel sa na Severusa, ktorý si celú tvár skrýval za knihu. Severus sa mu vyhýbal a veľmi s ním nekomunikoval a Harry netušil, čo sa sakra stalo.

Bellatrix sa mu oprela o rameno a nahla sa k jeho uchu. „Potrebujem ti niečo povedať," šepla.

Harry pochopil a švihnutím prútika uvrhol tlmiace kúzlo. Sev si to zrejme ani len nevšimol, vyzeral byť celkom zažraní do tej knihy.

Vzhliadol do peknej tváre svojej priateľky a zamračil sa, keď v jej temných očiach videl útrapy.

„Naši mi oznámili, že ma zasnúbili, keď som ešte ani len nebola na svete..."