Uväznená

31. Časť

Na druhý deň ráno ešte Klára vyzerala trošku otrasene ale na obed sa snažila na všetko zabudnúť. Laura sa snažila zistiť, čo v noci Kláru tak vystrašilo ale dostala od nej iba jednu odpoveď

„Do toho ťa nič nie je." Samozrejme nočný sen nútil Kláru rozmýšľať, či to stojí za to, využiť tak Romana ale jej rozmaznanosť a túžba po peniazoch strach rýchlo dusili.

„Keď došiel na obed Roman pozrieť dievčatá, Laura sa ho hneď spýtala.

„Čo ste včera robili s Klárou?"

„Nič zvláštne. Prečo?" spýtal sa s úsmevom Roman.

„Klára sa strhávala zo sna a zobudila ma pri jej jednom výkriku, cítila som že sa bojí." Odvetila Laura.

„Nebojím sa." Zavrčala Klára.

„Bála, si sa bolo to z teba cítiť." Odvetila Laura.

„Klárka, a čoho si sa bála? Hádam nie môjho vojaka." Spýtal sa Roman Kláry.

„Nie, nie, ten sa mi páčil. Som sa ti s nim predsa včera dobre pohrala, nie?" usmiala sa Klára.

„To ste mali spolu sex? Roman ale veď si vravel..." začala Laura.

„Neboj sa, sex to nebol. Ale tiež to bolo skvelé." ubezpečil ju Roman.

„Tak Klára si užívala a ja som trpela?" spýtala sa rozhorčene Laura.

„Čo si vlastne robil s Laurou?" spýtala sa zvedavo Klára.

„Menší test výdrže. Neboj, aj teba to bude čakať, ale až niekedy na jar. Lebo nechcem riskovať, že sa stane niečo zlé nášmu Filipkovi." Povedal Roman pričom pohladil Kláre zväčšené bruško. Laura sa v duchu škodoradostne usmiala.

„Roman a čo s tou sukňou? Alebo niečím iným, keďže včera si tú čo som mala roztrhal." Chcela vedieť Laura.

„No máš tu dosť teplo teraz tak ti postačí a to tričko. Aj tak je dosť dlhé na to aby ti zakrylo plavky. A aj tak veď vy baby sa v bikinách pretŕčate rady. To tričko teda môžeš mať ako také minišaty. Keď už bude zimšie, tak ti určite niečo teplejšie zoženiem." Odvetil Roman.

„Hm." Zahundrala Laura. Veľmi sa jej to nepáčilo.

„Musíš vydržať. Aj tak tá sukňa nebola nejaká super. Dostaneš najbližšie niečo o dosť lepšie." Sľúbil Roman.

„Aj ja dostanem nové šaty? Nieže by sa mi tiet o nepáčili, ale keď bude chladnejšie tak tiež ma veľmi nezahrejú." Dožadovala sa Klára.

„Ty určite dostaneš potom lepšie veci. Predsa čakáš bábätko a doktor povedal, že mám dbať o to aby si napríklad nejak neochorela alebo aby sa ti nič zlé nestalo." Usmial sa na ňu Roman.

„Vďaka, Romanko." Opätovala mu úsmev Klára.

„Fakt mi nepovieš, čo sa ti v noci snívalo, že si sa bála?" chcel vedieť Roman.

„To si len Laura vymýšľala." Odvetila Klára.

„Nevymýšľala som si." Namietala Laura.

„Tak ktorá z vás má pravdu?" smial sa Roman.

„Ja." Odpovedali naraz dievčatá.

„To vyzerá, že sa nedohodnete. Nechce sa mi to riešiť. A aj tak, Klára, nemáš sa naozaj ničoho báť." Povedal Roman.

„Nebojím sa. Naozaj." Povedala Klára.

„Dobre, dobre, nič som nepovedal." Jedlo som vám doniesol, ste pekne v dome, naozaj sa nemusíte ničoho báť. Porúčam sa." Povedal Roman pobozkal obe dievčatá a odišiel.