Uväznená

36 Časť

„To čo sa stalo?" pýtali sa dievčatá navzájom večer po Romanovom odchode.

„Neviem, nikdy som ho nevidela ešte sa takto rozrevať, a to som tu o dosť dlhšie ako ty. Neotriaslo to ale tvojím plánom? Počula si čo povedal: Peniaze nie sú všetko.". povedala Laura Kláre.

„Svoj plán nemienim zrušiť. Dokonca mám dojem, že takto to pôjde lepšie. Videla si predsa ako sa mal ku mne blízko. A snáď to decko tomu dopomôže." Odvetila Klára.

„Máš vôbec rada to maličké?" spýtala sa rázne Laura.

„Na toto ti neodpoviem." Odpovedala Klára.

„Takže nie." Povedala Laura.

„To som nepovedala." Ohradila sa Klára.

„Ale určite si to tak myslela" zahundrala Laura.

Zas rýpeš?" spýtala sa útočne Klára.

„Už som ticho." Povedala Laura a pokračovala v maľovaní obrazu.. Mala ale čiastočne pravdu. Klára síce plánovala využiť Filipka ako zbraň na zblíženie sa s Romanom ale v tom nežnom kútiku duše ho mala rada a tešila sa naň. Snažila sa ale svoje pocity zakryť aby sa Laura pred Romanom neprecekla.

Nastal december a pomaly sa blížil aj termín pôrodu. Asi týždeň pred pôrodom prišiel Roman skoro ráno za dievčatami s kopou krabíc.

„Ahojte kočky, čau Filip, doniesol som veci pre malého. Keďže sa už o týždeň narodí, tak musíme mať všetko prichystané. Doniesol som postieľku, kočík, prebaľovací pult, pár hračiek, plienky a aj nejaké štýlové dupačky pre Filipka. Klárka, ty oddychuj a Laura ak chceš môžeš mi s tým trošku pomôcť aby sme to všetko stihli urobiť." Požiadal Lauru Roman potom, čo pohladkal Kláre bruško a rukou prešiel aj trošku vyššie, na čo sa Klára naňho usmiala a chytila ho za ruku. Roman jej úsmev opätoval. Laura sa snažila zachovať vážnu tvár a vstala aby pomohla Romanovi s prípravou vecí pre Filipka. Klára ich zatiaľ pozorovala, a keď jej Roman podal tašky s dupačkami, tak s radosťou si ich pozerala. Dokonca aj Laura si dala prestávku, aby si mohla obzrieť veci pre Filipka. Videla, že Roman na ňom nešetril a kupoval len to najdrahšie.

„Toto muselo stáť strašne veľa, neminul si na to celý majetok?" spýtala sa ho po chvíľke Klára, keď s potešením si pozerala značkové bodyčko.

„Neboj, ešte mám toho dosť." Odpovedal s úsmevom Roman, na čo Kláre od radosti poskočilo srdce.

„A teda Filip bude tu s nami?" spýtala sa Laura pri pozeraní na rozostavanú postieľku.

„Hej, bude to tak lepšie. Videla i sama, že v mojej izbe nie je až tak veľa miesta a vy máte dosť priestrannú izbu." Odpovedal Roman.

„A nemôže sa ja s Filipom presťahovať k tebe?" spýtala sa Klára.

„Nepočula, si čo som teraz povedal? Moja izba je na to malá." Usmial sa na ňu Roman.

Škoda." Smutne poznamenala Klára.

„Tak ideme ďalej skladať?" spýtala sa Laura, ktorú tešilo, že nevyšiel pokus Kláre nanominovať sa Romanovi do spálne.

„Môžeme." Súhlasil Roman a išiel k postieľke. Po jej dokončení sa s Laurou presunuli do kúpeľne, aby zmontovali prebaľovací stôl. . Keď už bol hotový, Spýtal sa Roman potichu Laury:

„Nevyskúšame ho?"

Laura naňho nechápavo pozrela.

„No, o týždeň to budeme mať ťažšie už, keď tu bude aj Filip tak veľa času na to nezostane. Preto si to môžeme teraz tu mi dvaja užiť kým sa Klára vytešuje z hračiek." Povedal Roman a obaja pozreli na Kláru. Tá sa práve maznala s plyšovým psíkom. Roman potichu zavrel dvere a prišiel ku Laure.

„Tak čo?" spýtal sa.

„Keď chceš." Odpovedala mu Laura.

„Chcem." Povedal Roman a začal ju vášnivo bozkávať. Zahrabol jej rukou do vlasou a postupne ňou klesal hlbšie a k pleciam. Následne z nej stiahol kardigan a vopchal jej ruku pod tričko a začal jej hladkať prsia. O chvíľku Laura ostala bez trička a Roman jej trošku stiahol legíny. Potom jej rozviazal bikiny a vytiahol jej ich z pod legín. Potom jej vyhrnul legíny naspať a hladkal ju v rozkroku pričom ju stále bozkával. Nakoniec ju oprel o stôl a stiahol jej legíny úplne. Navliekol si ochranu a pomaly jej ho tam zasúval. Po chvíľke ho vytiahol a posadil si Lauru na stol. Tam sa s ňou ešte troška pomazlil a potom jej podal veci naspäť okrem plaviek. Povedal jej:

Prosím, skús byť kvôli mne takto dneska. Aj tak tie plavky treba oprať, určite si ich dlho neprala." Požiadal Roman Lauru.

„Je mi to takto trošku nepríjemné ale že si to ty, tak to vydržím nejak. A stačí keď to budem tak mať len dnes?" Spýtala sa Laura.

„Áno." Odvetil Roman.

„Tak to nejako vydržím. Povedala Laura. Roman potom otvoril dvere a Laura nahodila výra únavy.

„Fúú, to bola makačka, postaviť ten stôl. Ale vyzerá to, že staviteľské práce skončili." Povedal Roman a Laura súhlasne prikývla.

„Tak Laura môžeš sa ísť najesť ak ti to Klára všetko nezjedla. A ďakujem ti za pomoc. Majte sa." Poďakoval sa Roman Laure a odišiel.

„Ten má ale peňazí. Už sa teším, kedy sa za neho vydám." Tešila sa Klára, keď sa pozerala okolo seba na kopu nových drahých vecí pre bábätko.

„Vidím že sa veľmi tešíš, len aby ti to Romanko všetko neminul na Filipka behom prvého mesiaca." Podpichla ju Laura.

„To pochybujem, veď teraz nakúpil vecí minimálne na rok dopredu." Odvetila Klára.

„No ale vyzerajú to byť vačšinou veci jednej veľkosti a novorodenec rastie dosť rýchlo." Namietala Laura.

„Tak ale môže staršie veci popredať a vráti sa mu to čiastočne a bude mať dosť peňazí." Odporovala Klára.

„Len aby si nebola sklamaná." Povedala Laura tónom, ktorý naznačoval koniec debaty.

Nasledujúci týždeň prebehol už bez väčších operácií a naobed 21. decembra Roman vtrhol do izby dievčatám.

„Klára, ako sa cítiš?" Už sa pýta Filipko von? Skoro som si myslel, že som to zaspal." PReistou som aj zalarmoval doktora.

„Ešte ne ale už to nebude dlho trvať. Ak chceš môžeme sa ísť o to tam pokúsiť." PovedalaKlára a o chvíľku sa chytila za brucho.

„Čo sa deje?" zvolali naraz Laura a Roman. Pod Klárou sa zrazu začala tvoriť mláčka.

„Asi jej odtiekla plodová voda." Povedala Laura na čo Romana oblial pot.

„ Už je to tu. Laura chyť Kláru sprava, ja ju chytím pod druhú pazuchu a poďme rýchlo. Našťastie je to blízko." Povedal Roman a priskočil ku Kláre. Obaja chytili stonajúcu Kláru a zaviedli ju do prerobenej ambulancie, kde už čakal lekár. Ten hneď keď zbadal Kláru rýchlo ju s pomocou tých dvoch preniesli na posteľ a o malú chvíľku sa rozliehal miestnosťou detský plač. Klára celá spotená a vysilená sa radostne pozrela na svoje dieťatko. Roman s radosťou prestrihol pupočnú šnúru a povedal:

„Vitaj Filip Goldstein."

Tak naša rodinka sa nám rozrástla o nového člena. Ako zamieša tento drobec vzťahy medzi obyvateľmi domu? A koho sa nakoniec Roman rozhodne vziať si za ženu? dozviete sa v najbližšej dobe. Za každé prečítanie, hlas, komentár aj kritiku budem vďačný. :)