Uväznená

40. ČASŤ

„Ja? Čím som si to zaslúžila?" spýtala sa dojatá Klára, pričom srdce jej plesalo.

„No, je na to viac dôvodov. Prvý z nich je, že máme spoločného syna, nášho Filipka. To je asi aj hlavný dôvod. Chcem aby bol Filip v kompletnej milujúcej rodine. A tým prechádzam aj k druhému dôvodu. Všimol som si, že naše city sú vzájomné. A nie sú ako Laurine, také chladné."

„Mám ťa bozkávať za to, že si ma uniesol?" spýtala sa zarazená Laura.

„To ani nečakám. Ale mohla by si sa aj správať trošku milšie." Povedal Roman.

„A čo toto?" spýtala sa Laura a vyhrnula si rukáv. Na predlaktí jej boli vidieť jazvy do tvaru R+L. „Nevravel si, že som tvoja už navždy?"

„Vravel. Ale postupne som si uvedomil, že vzťah bez lásky a vzájomných citov nie je najlepšie riešenie. Bol som vtedy dosť citovo mimo. Ospravedlňujem sa ti za to. Ale predsa mi nedá jedna otázka, ktorá to môže všetko zmeniť. Cítiš ku mne niečo?" spýtal sa Roman.

„Aktuálne len chlad, ale vtedy som cítila k tebe strašnú nenávisť. Skrátka, nepáči sa mi čo si nám obom urobil a aj to čo si už na mne povykonával. Ruka to je nič proti tomu čo si mi spravil potom, keď som chcela utiecť." Povedala Laura a ukázala na svoj rozkrok.

„To ale bola aj tvoja vina. Keby nezdrhneš, nič z toho by nemuselo byť." Odvetil Roman.

„Mohol si ma aj miernejšie potrestať, nie tak kruto." Odsekla Laura.

„Ale aj tak to už nezmeníš, čo sa stalo, to už tak zostane. Ale môžeš byť rada, že som ťa vtedy nezabil." Zavrčal Roman.

„Veľa tomu nechýbalo, veď si videl ako bola tá plachta na druhý deň celá od krvi." povedala nahnevaná Laura.

„To áno, ale ak si dobre pamätáš, na druhý deň som ti aj doniesol nové nohavičky, aby si nedostala cez tú ranu infekciu." Pripomenul Roman.

„Za to som ti vďačná, ale mohol si potom počkať kým sa mi to zahojí, a potom sa so mnou pokúsiť o dieťa, keď si ho tak veľmi chcel. Nemusel si do toho zaťahovať Kláru. Veď je ešte len dieťa." Povedala Laura.

„Zobral, som prvú babu čo som na diskotéke uvidel, čo sa mi páčila a vtedy som vôbec nevedel, že má pätnásť. A navyše bolo tam aj šero. Veď pozri aj teraz ako je nalíčená. Povedala by si na ňu, že teraz má už šestnásť?" spýtal sa Roman a pozrel na Kláru. Naozaj vďaka mejkapu vyzerala staršie.

„To áno, Klára sa vie fakt nalíčiť, ako keby bola nejaká dvadsaťdvaročná baba, ale to nemení nič na tom, že si uniesol ďalšie dievča." Povedala Laura

„Ale Roman sa v poslednej dobe o nás dobre stará. Veď pozri napríklad, kde bývame. Je to lepšie ako tam v pivnici." Namietala Klára.

„Áno, ale ba preto, že si bola tehotná." Odsekla jej Laura.

„Tak ale prečo zobral aj teba?" spýtala sa jej hneď Klára.

„Lebo vás mám rád obe. Mohol som ťa Laura aj kľudne nechať dole samú. Ale neurobil som to. Ale prestaňme sa už hádať. Nepokazíme Kláre týmto teraz narodky. " Povedal na to Roman.

„Ja sa nehádam, ale dobre. Ozaj ale aj tak máš problém s tou svadbou." Povedala Laura.

„Aký?" chcel vedieť Roman aj Klára zároveň.

„Klára má šestnásť. Sa mi zdá, že dokiaľ nemá osoba osemnásť rokov, nemôže sa zosobáši bez súhlasu rodičov. A nie som si istá, že by Klárini rodičia súhlasili so svadbou, alebo by im to bolo jedno?" Spýtala sa Laura Kláry.