Uväznená

37. Časť

Dievčatá boli z malého unesené. Rovnako aj Roman. Laura hneď poznamenala, že sa naňho aj trochu podobá, na čo Roman od pýchy trošku „podrástol". Klára vysilená pôrodom len ležala posteli na sále zatiaľ čo doktor s pomocnou sestrou robili základné vyšetrenia. Následne poučil novopečených rodičov, že by Klára ešte počas šestonedelia ešte oddychovať a veľmi sa nenamáhať. Tiež jej poradil nech udržuje čistotu v oblasti nástrihu. Klára len prikyvovala a snažila sa všetko zapamätať. Sálu opustili až navečer. Malý Filip ešte ostal v starostlivosti lekárov a Roman sa rozhodol, že Klára tam ostane túto noc s ním, aby bola hneď poruke v prípade kojenia. Spoločne vošli s Laurou do novozariadenej spálne dievčat a povedal.

„Tak Laura, teraz sa to začína. Náš Filip je už na svete."

„To áno. Snáď tie vyšetrenia a nasledujúce dni prebehnú v poriadku a Filip bude zdravý." Povedala Laura.

„To áno. Zdravie je teraz prvoradé. Či už jeho alebo aj Kláry. Ozaj, keď sme tu tak samy teraz chcem sa ťa opýtať jednu vec ohľadne Kláry." Povedal Roman.

„Áno?" spýtala sa Laura a v mysli jej prebehlo všetko možné, vrátane toho, že či sa náhodou Roman nedozvedel o Klárinom pláne. Sama Laura sa rozhodla, že nepovie o ňom nič, veď Klára sa skôr či neskôr do toho zamotá sama.

„Tešila sa Klára na Filipka? Predsa povedal som, že to bude ako len moje a tvoje dieťa, teda len nás dvoch."

„Mám pocit, že aj hej. A predsa vychováme ho spoločne všetci traja, nie?" spýtala sa Laura.

„To som rád. No môžeme sa o to pokúsiť." Súhlasil Roman.

„A už vieš, ktorú z nás si zoberieš?" spýtala sa Laura.

„Stále nie. Je to ťažké. Je to niečo ako Sofiina voľba. Obe sa mi páčite, k obom niečo cítim a s oboma ma niečo spája." povedal Roman.

„A kedy nám dáš vedieť tvoje rozhodnutie?" spýtala sa Laura

„Keď budem na to pripravený." Odpovedal Roman.

„Dobre." Odvetila Laura.

„Idem ja ešte pozrieť Kláru, že ako sa má a potom si pôjdem ľahnúť. Bude sa mi zaspávať výborne, keďže som už hrdý otec. Dobrú noc princezná." Pozdravil Lauru Roman dal jej pusu a odišiel.

Na druhý deň boli znova všetci pozrieť Kláru. Privítala ich nevyspatá.

„Každé dve hodín som bola hore. Ten malý snáď nevie ani spať." Ponosovala sa keď sa jej opýtali, ako sa má a ako prežila prvú noc ako matka.

„Nuž, treba si zvykať, že ťa to bude čakať minimálne rok. A asi aj Lauru keďže bývate spolu." Povedal s úsmevom Roman.

„Ja mám tvrdý spánok." Povedala Laura.

„Ale vtedy raz v noci si sa ale zobudila." Namietala Klára.

„Áno, lebo som cítila, že máš strach." Odvetila Laura.

„Nechajme to už tak, čo bolo, bolo. Proste teraz je prvoradý náš Filip." Vstúpil im do toho Roman.

„Koľko tu ešte budeš?" spýtala s Laura Kláry.

„Ešte asi dva dni." Odpovedala Klára.

„To bude rovno na Štedrý deň, tak si večeru spravíme všetci štyria. Aj keď Filipovi urobíš asi ty sama večeru z týchto pŕs." Potešil sa Roman.

„Ha ha, vtipné." Poznamenala Klára.

„Môžem si ho popestovať?" spýtal sa Roman doktora.