Uväznená

32. Časť

Baby boli nadšené z nového oblečenia čo im Roman dal. Najmä Laura, pretože tej bolo bez sukne dosť zima a takto sa môže pekne zohrať. Klára si na to tehotenské oblečenie zvykala ťažšie. Ale rovnako bola rada, že jej bude v tieto jesenné dni teplejšie.

„Na čo si mu venovala tie šaty?" spýtala sa jedného dňa Kláry Laura.

„Mal na nich kúsok seba a keďže chcem aby si ma zobral, tak som m dala tie šaty aby ma mal v pamäti, že sa mi páči a že by som ho chcela." Odvetila Klára.

„Vážne ho chceš? Alebo to robíš len kvôli tomu, že je bohatý?" spýtala sa Laura.

„To nech ťa nezaujíma. A aj tak si myslím, že odpoveď poznáš." Odpovedala Klára.

„Ako myslíš. Nebudem ti nič do toho hovoriť. Ale môj názor ma to poznáš." Povedala Laura.

„Poznám a nezaujíma ma." Zahundrala si Klára. Laura sa tvárila, že to nepočula.

„Inak Roman nám vyberá celkom dobré oblečko, nie? Mne sa páči to tričko aj sveter. A aj ty vyzeráš v tom tehotenskom dobre." Skúsila zmeniť tému.

„To áno, mne sa tiež tie žlté šaty páčili. Ale na toto si neviem nejak zvyknúť." Povedala Klára.

„Myslíš, že sa ten tvoj obraz predá?"

„Neviem, ale ak by sa aj predal, peniaze by mi tu boli asi na nič, nemyslíš?" zamyslela sa Laura.

„To áno." Hlesla Klára.

O chvíľku baby začuli štrngot kľúčov a do izby vošiel Roman a doniesol niečo na jedenie.

„Čaute, kočky, vyzeráte nádherne." Pozdravil ich.

„Ďakujeme." Poďakovali sa dievčatá.

„Ako sa máte?" spýtal sa ich.

„Tak ako vždy. Ako si pokročil s obrazom?" chcela vedieť Laura.

„No, nejde to tak rýchlo. Som ho včera poslal pár ľuďom, zatiaľ ale žiadna odpoveď. Dúfam, že sa čoskoro ozvú." Odvetil Roman.

„A čo potom bude robiť Laura s peniazmi, ktoré dostane za ten obraz?" spýtala sa ho Klára.

„Odložia sa na svadbu." Povedal Roman.

„Stále si ma chceš zobrať za ženu? Myslela som si vtedy, že si len srandoval." Povedala Laura, pričom si všimla že Klára v momente ako sa spomenulo slovo svadba vytrčila svoje prsia, ktoré jej aj tak boli zbytočné, keďže viac vytŕčalo brucho.

„No, ako sa to vezme." Povedal Roman, ktorý si všimol Klárin pohyb. „Skôr som si myslel, že je to jasné a že budeš ty mojou ženou, ale postupne sa mi začína páčiť aj Klára. Predsa čaká so mnou dieťa." Laura si nebola istá, či to Roman teraz tak povedal kvôli Kláre, alebo či naozaj sa mu začína Klára páčiť. Tá sa pri posledných slovách rozžiarila ako slniečko.

„Ďakujem, Romanko." Poďakovala mu sladkým a naoko dojatým hlasom.

„Takže, teraz som tak na pochybách. Ale keď sa rozhodnem, dám vám vedieť." Povedal Roman.

„Čiže je možné, že ja budem sponzorovať Klárinu svadbu?" spýtala sa Laura, ktorá chcela zistiť, kde je pravda.

„Možno áno, možno nie. Teraz ti to neviem povedať." Odpovedal Roman. Laura čakala, že na ňu nebadane žmurkne, alebo nejak inak naznačí zámer ale nestalo sa a to ju dosť zmiatlo. Nedala to ale na sebe vedieť.

„Tak ale daj to vedieť čo najskôr. Nemôžeš nás držať tak dlho v napätí." Povedala Klára a venovala mu žiarivý úsmev.

„Dobre. Ale teraz zmeňme tému. Ste už tu fakt dlho a zatiaľ sme nemali taký dlhý spoločný deň. Čo keby sme si ho urobili dneska a napríklad si niečo zahrali? Mám tu nejaké stolné hry." Povedal Roman a vytiahol z tašky nejaké hry.

„Dobrý nápad. Bude to aspoň zábava. Čo keby sme si zahrali túto?" spýtala sa Klára a ukázala na hru Život.

„Môže byť. Tak poďme na to. Pravidlá poznáte?" spýtal sa Roman a otvoril krabicu s hrou.

„Nie. Ale počula som už o nej." Odvetila Laura.

„Nie" odpovedala Klára.

„Tak si prečítajte, je to celkom jednoduché. Uvidíme, kto bude na konci „života" najbohatší." Povedal veselo Roman. Dievčatá rýchlo prebehli pravidlá a pustili sa do hrania. Na začiatku si Klára a Laura vybrali cestu školy a Roman rovno cestu kariéry. Ale o chvíľku ho baby dobehli a keď Klára dostala kartičku práce s najväčším platom, bola celá natešená. Čoskoro mala pri sebe plnú kopu peňazí. Hneď za ňou nasledovala Laura a najmenej peňazí mal Roman.

„Celkom sa mi darí, že? Škoda, že to tak nie je aj v skutočnosti." Zasmiala sa Klára a žmurkla na Romana.

„Ale ešte nie sme ani v polke, ešte sa to môže zmeniť." Usmial sa na ňu Roman. Práve keď si zobral kartičku, ktorá oznamovala, že sa jeho hernému ja narodili dvojičky.

„Vidíš, toto tiež nie je tak ako v realite. Čakáme predsa len jedno dieťa, doktor to minule potvrdil." Povedal Roman a pohladil Kláre bruško.

Hra pokračovala a aj dievčatá už mali potomkov. Klára si hneď keď mohla, kúpila za peniaze najhonosnejší dom, vďaka čomu jej dosť bohatstva odbudlo. Lenže čoskoro sa dostala na políčko, kde jej karta ukazovala, že dostala v práci výpoveď a musí si vyberať novú. Potiahla si novú pracovný lístok a na ňom bola práca s malou výplatou. Laura sa na ňu škodoradostne usmiala.

„Vidíš, dosť blízko realite. Nikdy nevieš, čo ťa postretne." Povedala jej zo smiechom. Roman aj Laura si udržali svoju pôvodnú prácu až do konca hry. Nakoniec ju vyhrala aj tak Klára, vďaka honosnému domu, za ňou nasledovala Laura a posledný Roman.

„No dievčatá, ďakujem vám za hru. Klára ale mala si na mále a nebola by si najbohatšia. Laura prehrala len o jednu tisícku. A ja som paradoxne dopadol ako najchudobnejší. Nuž hra býva často iná ako realita. A horšie je keď berieš život ako hru. Je to dosť veľký hazard. Neexistujú nijaké kartičky. A ani možnosť opakovať. Treba si vždy všetko premyslieť. Viem to s vlastnej skúsenosti." Povedal Roman.

„Aj my ďakujeme. A čo si myslel tým, že to vieš z vlastnej skúsenosti?" spýtala sa Klára.

„Baby. Treba si dobre vybrať babu, s ktorou chceš stráviť život. Ja som sa sklamal takto už veľa krát. Ale to vás teraz nemusí zaujímať. Nekazme si takýto príjemný deň smutnými rečami. Nechám vám tu tie hry aby ste sa mohli aj samé zahrať, keď budete mať chuť. A rád si aj ja s vami niekedy nabudúce zahrám. Mám vás obe rád. Tak to berte na vedomie." Usmial sa na nich Roman a obe pobozkal. Potom dodal:

„Idem zistiť ako je to s tými obrazmi, či sa mi dakto ozval. See you later." Usmial sa a odišiel.

Roman v tejto časti zažil s babami príjemné chvíle. Ale je naozaj nerozhodný a nevie si ybrať svoju budúcu ženu alebo to hral iba kvôli Kláre? To be continued. :) Ďakujem za každé prečítanie, hlas, komentár aj kritiku.