"Liz, zajtra pôjdeme k tomu doktorovy" povie mi ustráchaný Martinus.
"Hej dobre. Ale čo poviem rodičom??"
"Nič. Proste pôjdeme do školy. Prídem po teba 10 minút po začatí vyučovania. Ty povieš rodičom. Že začínaš až 2 hodinou a pôjdeme k doktorovy."
"A ako im vysvetlím teba??"
"Normálne. Povieš, že mám riaditeľske voľno. Žiadny problém"
"Tak dobre." nechcem ísť k doktorovy.
Od malička mám problémy s doktormy. Nikdy mi nepovedia nič dobré.
"Neboj. Dajú ti len nejaké tabletky a nič viac." usmial sa na mňa Martinus.
"Si si nejaký istý. Nemyslíš??" spýtala som sa podozrievavo.
"Ja viem všetko" usmial sa a pobozkal ma. Ako ja milujem jeho pery. Sú mäkké a tvarované. Viem, že hovorím ako nejaký závislák na drogách, ale nie sme spolu často.
"Už budem musieť ísť. Zajtra ráno sa vidíme" povedal Martinus a pobozkal ma na pery. V tej chvíli som nepochypovala, že ma miluje a ja milujem jeho.
"Dobre." usmiala som sa.
Postavil sa a odišiel. Vzdychla som si. Už teraz mi chýba.
Prezliekla som sa do pyžama, že pôjdem spať.
Ráno som sa zobudila neskôr. Vstávať som skoro nemusela, keďže ideme k tomu doktorovy. Nechapem, ako som sa mohla na to nahovoriť.
Obliekla som sa a zíšla dole do obývačky.
Rodičia doma neboli. To znamená, že si môžem pustiť pesničky na plné pecky.
Priznám sa. Počúvam pesničky svojho frajera a jeho dvojčaťa. Jeho dvojča Marcus prerušil kontakt s Martinusom. Svoju časť pesničky nahrávajú a natáčajú osobitne. Stretávajú sa len na koncertoch.
Viem smutné. Neprajem to nikomu kto má súrodenca.
Pustila som si cez youtube ich pesničky a chystala si raňajky.
Popri tom som si aj zatancovala.
Keď som sa naraňajkovala, mala som ešte 3 minúty do príchodu Martinusa.
Vypla som pesničky a v chodbe sa obúvala superstary.
Zobrala som si trenčkot, keď niekto zazvonil.
Otvorila som a bol to Martinus.
"Môžme ísť?" spýtal sa a objal ma.
"Áno, len zamknem dom" usmiala som sa na neho.
Ako sa vám páči môj nový príbeh??😉😉
Ďakujem za všetky🌟
